Dobrovoľníčka Juliana: Pre Afriku som sa rozhodla už keď som bola malé dieťa

„Byť dobrovoľníkom pre mňa znamená dať svoj čas, sily a dary od Boha niekomu, komu tým môžem aspoň sčasti pomôcť,“ hovorí Juliana Holosová, ktorá odišla na pol roka pomáhať do detského centra v africkej Ugande. „Pochádzam z Handlovej, z pomerne veľkej rodiny, mám 6 súrodencov,“ začína s úsmevom Juliana. Je vidieť, že sa na cestu na iný kontinent teší, no v očiach sa jej zračí aj očakávanie: v centre pre deti postihnuté vírusom HIV bude pôsobiť až do januára 2018. Bude sa venovať i deťom, ktoré dostávajú pomoc cez projekt Adopcia na diaľku® . Juliana študovala liečebnú pedagogiku, neskôr pracovala v OZ Svetielko nádeje, pod ktorým pôsobila na oddelení detskej onkológie a hematológie ako i v detskom mobilnom hospici. „Aby som mohla ísť na misie, aktuálne ma uvoľnili na pol roka,“ vysvetľuje Juliana.

Skúsenosť z toho najťažšieho prostredia 

Dobrovoľníctvu sa venuje roky, pomáhala už viacerým organizáciám. Ako sama vraví, vždy jej to dalo neskutočne veľa. „Získala som mnoho do svojho profesionálneho života, ešte viac však do toho osobného. Pomohlo mi to uvedomiť si význam a hodnotu ľudského života a spôsobu jeho prežívania. Byť dobrovoľníkom pre mňa znamená dať svoj čas, sily a dary od Boha niekomu, komu s tým môžem aspoň z časti pomôcť.“ Pre Afriku sa Juliana rozhodla už keď bola malé dieťa. „Dostala som obrázkovú knižku o Matke Tereze, v ktorej ma zaujal jeden obrázok: Matka Tereza sedela na zemi a paličkou písala do prachu deťom písmenká. Odvtedy som túžila ísť do Afriky. Som veľmi šťastná a vďačná, že sa mi tento sen začína napĺňať.“

Juliana v Ugande úspešne odštartovala svoje prvé týždne. „Očakávam, že pobyt tam mi ukáže, čo je v živote naozaj dôležité, otvorí mi nové možnosti a dá nový pohľad na životné ťažkosti a spôsoby ich zvládania. Očakávam, že nájdem iný pohľad na utrpenie a zvládanie ťažkej choroby detí, možno, žiaľ, aj ich smrti.“ Z nového prostredia má trochu strach, predsa len je plné úplne odlišných zvykov a postupov, ktoré Európan nepozná. „Teším sa však na všetky deti, na zážitky s nimi a hlavne sa teším na moju adoptovanú dcéru Fionu, ktorú budem môcť stretnúť a stráviť s ňou pol roka,“ dodáva Juliana.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *