Albánsko


*
Názov Albánsko je gréckeho pôvodu, pôvodne toto územie byzantskí Gréci nazývali Arvanitia, pretože starí Albánci sa nazývali Arvaniti, neskorší názov bol Alvania – obyvatelia boli Alvani.

* Albánsko bolo zhruba od 15. storočia v područí Osmanskej ríše. Moc osmanského impéria začala slabnúť koncom 19. storočia, kedy došlo k obrodeniu albánskej reči a kultúry a vzniklo hnutie, ktorého cieľom bola samostatnosť Albáncov. Túžba po nezávislosti sa prejavila nielen u Albáncov, čo viedlo k prvej balkánskej vojne, keď sa proti Osmanskej ríši postavili armády Srbov, Grékov a Bulharov. Zástupcovia štátov jednajúci na mierovej konferencii po ukončení prvej balkánskej vojny (Británia, Nemecko, Rusko, Rakúsko, Francúzsko a Taliansko) potvrdili nezávislosť Albánska.

* Po rokoch svetových vojen a okupácie sa Albánsko postupne dostalo pod vplyv komunistických režimov bývalého Sovietskeho zväzu a neskôr Číny. Keď čínska podpora koncom sedemdesiatych rokov skončila, Albánsko sa stalo jedným z najviac politicky a ekonomicky izolovaných štátov Európy. Komunizmus a totalitný režim diktátora Envera Hodžu padol definitívne až v roku 1991.

* Albánsky jazyk je pravdepodobne potomkom starovekej tráko-ilýrčiny. Podľa pôvodu sa rozdeľuje na severoalbánsky a juhoalbánsky dialekt a patrí medzi gramaticky najzložitejší balkánsky jazyk. Obsahuje mnohé prvky z gréčtiny a latinčiny a niekoľko slovanských a tureckých slov.

* Presný počet národnostných menšín v Albánsku nie je celkom ujasnený, ale podľa predpokladov Albánci tvoria približne 75% obyvateľstva. Najpočetnejšia menšina sú Gréci (asi 15%), nasledujú Arumuni (7%) a zvyšok tvoria Srbi, Cigáni, Turci a slovanskí Macedónci. Z hľadiska vierovyznania približne 75% tvoria moslimovia, asi 5% predstavujú katolíci a zvyšok sú grécki pravoslávni kresťania. Slovanské obyvateľstvo žije hlavne na hranici s Macedónskom, pri jazere Prespa. Etnickí Albánci obývajú Kosovo, východnú časť Macedónska, kde sa sústreďujú v meste Tetovo, a mnohí etnickí Albánci emigrovali do Grécka. Skupiny Albáncov žijú aj v južnom Taliansku.

* Albánsko je rozdelené na 12 prefektúr a 36 okresov. Svojou nadmorskou výškou 700 m sa považuje za jednu z najvyššie položených európskych krajín.

* Ekonomicky patrí Albánsko k slabo rozvinutým krajinám. Dlhodobá zahraničnopolitická izolácia a hospodársky úpadok z čias totality spôsobili problémy, ktoré stále pretrvávajú. Mnohým obyvateľom chýbajú základné existenčné prostriedky, elektrina, voda, zdravotnícka starostlivosť, nie sú vybudované cesty, a mnohí nemajú ani len základné vzdelanie.

* Albánci sú známi svojou bohatou mytológiou, ktorá je podobná gréckej mytológii. Medzi severnými a južnými Albáncami existujú rozdiely kultúry, u oboch je však badateľný osmanský kultúrny odkaz. Ľudová hudba na severe krajiny sa podobá srbskej národnej hudbe, na juhu má skôr grécke prvky. V hudbe je badateľný aj taliansky vplyv. V tradičných tancoch i krojoch sa tiež prejavuje grécky pôvod.

* Cestovný ruch tu do roku 1991 prakticky neexistoval. Albánsko sa však postupne otvorilo svetu a turisti z celého sveta tu objavujú historické pamiatky starých kultúr Grékov, Rimanov, Byzantíncov a najmä jedného z najstarších európskych národov indoeurópskeho pôvodu – Illýrov. Zo stavieb komunizmu „vynikajú“ betónové bunkre Envera Hodžu, postavené proti útoku fiktívneho nepriateľa, ktorých bolo roztrúsených po celej krajine až 800 000.

* V Albánsku sa nachádza viac ako 150 jazier, najznámejšie sú Skadarské, Ohridské, Prespanské, Lurské a Butrinské. Vyskytujú sa tu niektoré endemitické živočíšne druhy ako pstruh koran a pelikán kučeravý.

 

Zdroj informácii: http://www.wikiwand.com/sk/Alb%C3%A1nsko