V týchto dňoch sa v Palerme konala medzinárodná konferencia o migrácii a obchodovaní s ľuďmi pri príležitosti 25. výročia tzv. Palermských protokolov. Caritas Internationalis spolu s Caritas Palermo otvorila trojdňové podujatie, ktoré spojila cirkevných lídrov, odborníkov, občiansku spoločnosť a predovšetkým preživších, ktorých svedectvá stoja v centre diskusie.
Otváracie príhovory konferencie zdôraznili zodpovednosť Cirkvi, politický rozmer obchodovania s ľuďmi a význam humanitárnych koridorov ako legálnych a bezpečných ciest pre zraniteľných migrantov. Program konferencie zahŕňal stretnutia s organizáciami migrantov, diskusie o migračných politikách a stratégiách prevencie obchodovania s ľuďmi a vyvrcholil 2. októbra medzináboženskou modlitbou vo Foro Italico v Palerme za migrantov, ktorí stratili život na cestách za bezpečím.
Najsilnejšie momenty priniesli preživší: Monika Tabu hovorila o prežití ako víťazstve, Geneviève Colas o obnove dôstojnosti hlasom preživších, a otec Jean de Dieu Bukuru z Burundi o osobnej skúsenosti vykorisťovania a výzve brániť obete obchodovania s ľuďmi.
„Svedectvo Moniky Tabu, podobne ako príbehy mnohých utečencov, nás učí, čo znamená byť skutočným víťazom – víťazom života,“ doplnila Alexandra Mruk Papaianopol. Monika, dievča ako každé iné, stratila detstvo, rodinu a domov, keď musela utekať zo Sudánu do Ugandy. Cesta, po ktorej kráčala, bola posiata bolesťou a stratou – prechádzala pomedzi telá tých, ktorí útek neprežili. Niesla so sebou strach, traumu a samotu. V tú noc vyrástla o celé desaťročia. Dnes stále zápasí s panickými atakmi, no považuje sa za víťaza – víťaza nad osudom. Dorazila do Palerma a nezastavila sa, kým ju neprijali na univerzitu. Hovorí: „Cesta, ktorou som kráčala v temnote, ma priviedla k svetlu.“ Jej sen je jasný: byť zmenou pre svoju komunitu a pomáhať tým, ktorí prežívajú to, čo ona prežila.
„Počúvať takéto svedectvá a vidieť, ako po nesmiernych tragédiách nachádzajú silu povstať a bojovať, nás učí jednu zásadnú vec: všetci sme povolaní nielen vidieť, čo sa deje vo svete, ale aj konať, vystúpiť a byť hlasom tých najslabších. Pretože „solidarita zachraňuje životy,“ doplnila Alexandra Mruk Papainopol. Aj preto bola Charita súčasťou týchto silných svedectiev.
Alan Kurdi, trojročný chlapec, sa v roku 2015 stal symbolom nevinnosti a utrpenia. Spolu s mamou a bratom sa snažil ujsť pred hrôzami vojny a nájsť bezpečie v Európe. Jeho telo, vyplavené na pláži, sa stalo symbolom, ktorý otriasol svetom – symbolom nevinnosti, ktorá nemala šancu, a utrpenia miliónov, ktorí musia utekať. „Pred desiatimi rokmi sa Alan stal tvárou našej zodpovednosti. Jeho neživý obraz nám pripomína, že každý človek, každé dieťa, každá rodina utekajúca pred vojnou si zaslúži dôstojnosť, súcit a ochranu. Tieto príbehy pripomínajú, že migrácia a obchodovanie s ľuďmi nie sú len štatistiky. Sú to konkrétne ľudské životy,“ zdôraznila. Už predtým, 3. októbra 2013, sa Stredozemné more premenilo na hrob pre 368 žien, mužov a detí, utekajúcich pred vojnou, násilím a biedou.
V roku 2000 sa „Patti di Palermo“ stali historickým krokom proti nadnárodnej kriminalite. OSN schválila tri protokoly, ktoré uznali obchod s ľuďmi, pašovanie migrantov a nelegálny obchod so zbraňami ako medzinárodné zločiny. Po prvý raz sa jasne stanovili práva obetí a povinnosti štátov. Tieto protokoly poskytujú nádej a právny rámec na ochranu tých, ktorých svet nechal padnúť – na obranu ľudskej dôstojnosti a spravodlivosti.