Región Provensálsko sa nachádza v južnom Francúzsku a môže sa pochváliť množstvom charakteristických vianočných zvykov; známy je svojimi santónmi – hlinenými figúrkami betlehemov. Po celé generácie remeselníci odovzdávali svojim deťom tradičné techniky výroby týchto figúrok. Niekoľko provensálskych dedín organizuje na Štedrý deň živé betlehemy a sprievody pastierov v krojoch, anjelov, kráľov a pútnikov. Tieto sprievody pri sviečkach začínajú asi hodinu pred polnocou a vydávajú sa do miestneho kostola, kde účastníci vzdávajú úctu Svätej rodine a zúčastňujú sa polnočnej omše.
Vianočná kuchyňa sa v rámci Francúzska líši. Rodiny v Provensálsku si často ako prvý chod Štedrej večere pripravujú homára. Podľa provensálskeho zvyku gazdiné počas večere podávajú trinásť dezertov na jedenom veľkom tanieri, po jednom pre Ježiša a pre každého z dvanástich apoštolov. Nicolas, Francúz žijúci v Bratislave, hovorí: „U nás vianočná večera trvá približne šesť hodín. Je to ako veľké rodinné stretnutie okolo jedla”.
Sudán, najväčšia krajina v Afrike, má etnicky a nábožensky rozmanitú spoločnosť. Asi 70 percent jeho obyvateľov tvoria moslimovia, 25 percent Sudánu vyznáva kmeňové náboženstvá a asi 5 percent je kresťanov. Krajinu od 80. rokov 20. storočia trápi občianska vojna, v dôsledku ktorej zomreli alebo boli presídlené zo svojich domovov dva milióny ľudí. Napriek utrpeniu sudánski kresťania stále oslavujú Vianoce aspoň návštevou kostola a spoločným dobrým jedlom so svojou rodinou.
Marghani, sudánsky študent žijúci v Bratislave, hovorí: „Počas osláv sa rodiny a rodičia stretajú vo veľkom rodinnom dome skoro ráno, okolo jedenástej. Mladí aj starí sa posadia za stôl spolu so starými rodičmi. Večer sa navštevujú príbuzní a susedia. Mladí trávia typicky čas zábavou s priateľmi.“
Ruská pravoslávna cirkev stále dodržiava juliánsky kalendár, a preto Rusi oslavujú Vianoce 7. januára. Od pádu komunizmu v 1991 začali Rusi oživovať vianočné oslavy. Najvýraznejšou zmenou je nárast praktizovania náboženských zvykov. Ruské pravoslávne chrámy v posledných rokoch zaznamenali rekordnú účasť na vianočných bohoslužbách. Vianočná bohoslužba sa začína o polnoci a trvá do úsvitu.
Irina Adamova, manažérka projektu MIND pochádzajúca z Ruska, hovorí: „Vianoce sme zvykli oslavovať v užšom rodinnom kruhu s dobrým jedlom – väčšinou pečená kačica s jablkami a zemiakovou kašou. Darčeky u nás na Vianoce neboli zvykom a hlavne, po tých novoročných by ich bolo aj tak priveľa. V Rusku je Nový rok jedným z hlavných sviatkov – zdobí sa „novoročný“ stromček, pripravuje sa večera. O polnoci všetko žiari ohňostrojmi a z televízora odbíjajú polnoc hodiny kremeľskej Spasskej veže.“
Projekt MIND ( Migrácia. Prepojenie. Rozvoj) je súčasťou Slovenskej katolíckej charity a je zameraný na zvyšovanie informovanosti širokej verejnosti, o otázkach rozvoja a o podpore rozvojového vzdelávania v Európskej únii.