Dokončili sme v poradí 12-tu studňu pre Iračanov, ktorí ušli pred tzv. Islamským štátom. V obci Sreshka tak už miestni nebudú musieť piť úžitkovú vodu či kupovať drahú pitnú vodu v plastových bandaskách. Projekt financovala Konferencia biskupov Slovenska zo zbierky na pomoc utečencom a prenasledovaným kresťanom z roku 2018. Vďaka patrí všetkým darcom.
Výstavba studne tvrvala rok
S vŕtaním studne sme začali na jar roku 2020. Na výstavbe pracovali okrem irackej firmy aj miestni jezídski robotníci. Po roku tak stojí v obci studňa s čerpadlom a generátorom a voda tečie kilometrovým potrubím do nového zásobníka v obci. Nezastavila nás ani hĺbka, do ktorej bolo potrebné vŕtať až 200 metrov – veď aj Ježiš nás pozýva, rovnako ako apoštola Petra zatiahnuť na hlbinu. (porov. Lk 5,4). Až tam sme našli prameň, ktorý len tak nevyschne a bude možné z neho dlhodobo čerpať. Radosť z pomoci vyjadrila aj Leila, ktorá v obci Sreshka býva spolu s rodičmi a mladšími súrodencami: „Sme veľká rodina. Všetci sme sa museli kúpať v jednej vode raz za 3-4 dni, ale teraz som šťastná. Vďaka vám máme dostatok vody na pitie aj na kúpanie a dokonca aj na pestovanie vlastnej zeleniny, ktorú sme si zasadili.“
Prečo nás žiadali o pomoc
Sme jedna z mála organizácií, ktorá na severe Iraku pomáha jezídom s nedostatkom pitnej vody. „Pamätám si tie časy, keď mama plakala a my sme si nemohli dovoliť kúpiť nič iné ako ryžu a chlieb, len aby sme ušetrili nejaké peniaze za vodu.“ približuje podmienky jezídka Leila, ktorej náboženstvo chceli radikáli Islamského štátu úplne vymazať. Sreshku sme prvýkrat navštívili spolu so spolupracovníkmi z lokálnej organizácie Shingala Azad v máji 2019 počas pravidelnej monitorovacej cesty na Blízky východ. Počas návštevy bolo veľmi sucho a iba na jednom mieste v dedine to neplatilo – pod plechovou nádržou. Tá mala vodu zo starých studní zadržiavať, no namiesto toho bola deravá a vytvárala vodopád. Pitnou vodou dokázali aj kvôli tomu zásobovať len 50% zo 6000 ľudí žijúcich v dedine. Staré studne v obci postavili ešte predtým ako sa Sadám Husajn stal prezidentom(1979). Postupne ich výdatnosť klesala a blížil sa stav, keď by nemala vodu ani tá polovica obyvateľov obce. Bolo nám jasné, že tu pomoc akútne potrebujú.
Spolu so starostom a radou starších sme si prešli smutnú históriu obce. „Bolo hrozné opustiť náš domov a nechať všetko za sebou, ale moji rodičia nám vysvetlili, že musíme odísť, aby sme so súrodencami boli v bezpečí. Dodnes si pamätám, ako som sa v ten deň bála,“ dodáva Leila, ktorá s rodičmi a súrodencami ušla v roku 2014 pred radikálmi z Islamského štátu zo svojej domovskej obce do Duhoku v irackom Kurdistane. V budúcnosti chce byť učiteľkou. Našťastie sa po skončení najtvrdších bojov mohli vrátiť domov. Iné jezídske rodiny z oblasti Ninivskej planiny sa však nemajú kam vrátiť. Ich domy boli zničené a preto sa usadili v Sreshke, väčšinovo jezídskej obci.
Jezídi sú náboženská menšina, ktorá žije prevažne na severe Iraku, avšak po ich cielenom prenasledovaní zo strany ISIS mnohí z nich zahynuli alebo opustili Irak. Tí, ktorí v Iraku ostali žiť dnes vďaka vašej pomoci pijú čistú vodu a neboja sa zdravotných komplikácií, ktoré im dlhodobé požívanie tej úžitkovej prinášalo.
Ďakujeme všetkým darcom, ktorí prispeli prenasledovaným kresťanom a utečencom na vytvorenie dôstojných podmienok v ich krajine počas tohtoročnej zbierky. Stále je možné prispieť.
