Sestra Bonavita: Komunistický režim nás držal v izolácii

pridal: charita | dátum: 11. novembra 2019 | kategória: Podcasty

Príbeh zasvätenej ženy žijúcej v časoch, v ktorých boli rehoľné spoločenstvá tŕňom v oku režimu – z obyvateľstva chcel mať jednoliatu poslušnú masu.

Cesta medzi Vincentky

Eva Galbavá, rehoľným menom sestra Notburga sa narodila 24. decembra roku 1930 v Malom Košeckom Podhradí do roľníckej rodiny. Po vychodení základnej školy v rodnej dedine nastúpila na meštianku v Ilave. Tam ju učila aj sestra Pavla Kloknerová zo Spoločenstva dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul, ktorá ju inšpirovala k vstupu do rehole. Do Spoločenstva vstúpila v roku 1947 v Ladcoch a rehoľné rúcho prijala o tri roky neskôr.

„Pán Ježiš tiež trpel, aj my sme to v duchu živej viery prenášali „

Sestra Bonavita

V auguste 1955 napriek nátlaku režimu odmietla odísť do civilu a bola preto z Martina vyvezená do Belušských Slatín. V roku 1957 bola presunutá do Podolínca a následne ju niekoľko rokov presúvali na rôzne miesta po celom Slovensku.

Ohliadnutie za atmosférou v kňazskom domove v Pezinku po a pred novembrom 1989

V roku 1974 sa navrátila do Pezinka, kde však dostala infarkt. Už ako invalid však pracovala 30 ďalších rokov pri dôstojných pánoch na oddelení v kňazskom domove v Pezinku. V roku 2004 sa vrátila do Belušských Slatín, kde žije v komunite Vincentiek dodnes.

Vyvezenie z nemocnice v roku 1955

Príbeh Sestry Bonavity je súčasťou príbehov 20. storočia, ktoré sú projektom neziskovej organizácie Post Bellum SK.