Chlapec v detskom tábore centra Power v Odese dostal plátennú tašku a mal na ňu nakresliť, čo chce. Nakreslil futbalové ihrisko. Rozprával pritom o svojich obľúbených hráčoch. Hneď vedľa ihriska však pribudol aj jeho bytový dom. A vedľa domu úkryt.

Pre deti na Slovensku je slovo „kryt“ abstraktný pojem z učebnice alebo súčasť hry na schovávačku či stavania domčeka v obývačke. Pre deti v Odese patrí k bežnému dňu rovnako ako škola.

Presne s takýmito obrazmi sa začiatkom júla stretol tím Slovenskej katolíckej charity – Dominika Gablíková a Katarína Pajerská počas pracovnej návštevy partnerských organizácií Caritas-Spes na Ukrajine.

Mesto, kde na teplý obed čaká rad seniorov

„Financuje ho jediný súkromný darca, na viac organizácia nemá kapacity,“ vysvetľuje otec Gabriel, riaditeľ Caritas-Spes Kamianec-Podiľskyj so svojou zástupkyňou. SKCH by rada pomohla túto službu rozšíriť  a keďže ide o jeden z projektov, ktoré môžete priamo podporiť, každé euro pomôže dostať teplý obed k väčšiemu počtu seniorov, ktorí naň čakajú.

Vo Vinnycii tím videl, ako v teréne funguje mobilná zdravotná starostlivosť pre ľudí, ktorí by sa k lekárovi inak nedostali. Pôsobí tu aj centrum, ktoré okrem zdravotnej a psychosociálnej starostlivosti ponúka práčovňu, kadernícke služby pre tých, čo si ich inak nemôžu dovoliť, aj aktivity pre deti, no jeho hlavnou silou sú práve mobilné tímy, ktoré vozia zdravotnú starostlivosť do oblastí, kde je inak takmer nedostupná. Medzi ošetrovanými sú aj veteráni, rodiny padlých vojakov či osamelé matky, ktorých synovia sú na vojne.

Odesa: 50 kilometrov od Krymu

Mesto sa nachádza približne 50 kilometrov od Krymu cez Čierne more. To znamená, že pri útokoch vedených z tejto oblasti je čas na reakciu mimoriadne krátky. V mnohých prípadoch obyvatelia ani nestihli dostať upozornenie pred dopadom rakety.

Priamo oproti hotelu, kde tím SKCH býval, stála budova s dierou po zásahu. „Okolité okná mala zadoskované. Sklo je totiž pri ďalšom výbuchu nebezpečné. Viaceré pamiatky zapísané v zozname UNESCO mesto chráni ochrannými konštrukciami. A predsa v bežný deň ľudia chodia do kaviarní, reštaurácií, deti do škôl, rodiny k pláži – kde však všetci musia byť v neustálom strehu pred hrozbou z mora,“ opisuje Dominika Gablíková.

Siréna počas tábora

Práve počas návštevy centra Power, kde prebiehal denný tábor pre deti a podporný kruh pre staršie ženy vysídlené z ostreľovaného Chersonu, zaznela letecká siréna. Deti si okamžite zobrali veci a spolu s animátormi aj psychológmi sa presunuli do krytu, kde im narýchlo pripravili náhradný program

Bolo mimoriadne silné sledovať profesionalitu pracovníkov. Nepodliehali panike. Ich prioritou bolo vytvoriť pre deti pocit bezpečia. V tej chvíli bolo úplne jasné, prečo sú psychologická podpora a bezpečné priestory pre deti počas vojny rovnako dôležité ako materiálna pomoc,“ opisuje Dominika Gablíková.

Vlčí mak z hliny

V ďalšom centre Caritas-Spes Odesa, Dome nádeje, sa práve rozdávala humanitárna pomoc a registrovali noví ľudia v núdzi. Bežal tu aj denný tábor pre deti. V zime centrum funguje ako bod nezlomnosti – miesto, kam si ľudia chodia počas výpadkov energie zohriať a nabiť telefón. Súčasťou je aj keramická dielňa, kde pracovníčka Oksana vytvorila z hliny vlčí mak pre matku svojho zosnulého kolegu, aby ho mohla položiť na jeho hrob. Odvtedy centrum vyrába a daruje keramické vlčie maky všetkým, ktorí počas vojny stratili blízkych. Na rozdiel od živého kvetu totiž nikdy nezvädnú.

Súčasťou návštevy Domu nádeje bolo aj odovzdanie humanitárnej pomoci, ktorú priviezli zo Slovenska. Vozidlo s pomocou vyrazilo už prvý deň cesty priamo zo skladu SKCH v Bratislave. K nim sa s vlastným nákladom pomoci pridali aj dvaja dobrovoľníci, Marcel a Juraj, ktorí ju do Odesy doviezli vlastným autom. Pri vykladaní sa vytvorila reťaz ľudí podávajúcich si balíky z rúk do rúk – pracovníci Caritas-Spes si pri tom spomínali, že kým na začiatku vojny prichádzalo pomoci zo zahraničia oveľa viac, dnes podpora klesá, hoci potreby zostávajú. Radosť preto nebola len z materiálu, ale najmä z toho, že na nich niekto stále myslí.

Katarína Pajerská si pri návšteve spomenula na vetu, ktorá jej ostala v pamäti ešte z jedného skoršieho stretnutia so ženou opisujúcou život pod okupáciou:

„Mala som sa celkom dobre, pretože nás iba bili.“

„O pár minút neskôr sme zažili aj druhú tvár tej istej reality. Naše auto sa ocitlo v kolóne, pretože kontrolovali mužov v autách – ich vojenskú registráciu a mobilizačnú povinnosť. Len pár minút predtým sme sledovali bežný život na pláži. Vojna sa tu nekončí na bojovej línii, je súčasťou každodenného života, neustálej neistoty a otázky, či sa zajtra vrátia domov váš manžel, syn alebo otec,“ opisuje Dominika Gablíková.

Projekt, ktorý zachraňuje životy

Posledný deň v Odese patril projektu, ktorý Caritas-Spes realizuje už 14 rokov a ktorý od júna 2026 podporuje aj SKCH – pomoci deťom, tehotným matkám a rodinám žijúcim s HIV. Odesa má na Ukrajine najvyšší výskyt HIV, no organizácia, ktorá by sa venovala aj deťom a tehotným matkám, je len jedna: Caritas-Spes.

Vďaka správne nastavenej liečbe počas tehotenstva sa dá riziko prenosu HIV z matky na dieťa výrazne znížiť. Pracovníci sprevádzajú matky k lekárom, zabezpečujú lieky, ktoré nehradí štát, a mobilné tímy vyhľadávajú rodiny priamo v teréne aj v oblastiach, kde prebiehajú útoky.

Najväčším problémom pritom často nie je samotná choroba, ale predsudky. Deti s HIV bývajú vylučované z letných táborov, hoci nepredstavujú pre okolie žiadne riziko. Pracovníci spomenuli aj chlapca, u ktorého sa vďaka ich včasnému zásahu podarilo zachytiť tuberkulózu – časté ochorenie pri oslabenej imunite. Vďaka tomu sa dostal k liečbe včas.

Doterajšie viacročné financovanie projektu sa končí. Aby mohol pokračovať, potrebujeme zabezpečiť nové zdroje. Práve preto doň teraz vstupuje aj SKCH, ktorá spolu s Caritas-Spes hľadá spôsob, ako jeho fungovanie udržať. Ide totiž o pomoc, ktorú deťom a matkám žijúcim s HIV nemožno len tak prerušiť.