Celých 35 rokov sa starala o deti. Keď prišla vojna, pomáhala tým, ktorí bránili jej krajinu. Dnes, vo veku 68 rokov, musí sama začínať odznova. Halyna Andrushkiv z Ukrajiny prišla o svoj domov, no napriek všetkému nestratila chuť žiť, pracovať a pomáhať druhým. Jej príbeh nám pripomína, aká dôležitá je ľudská blízkosť a solidarita, obzvlášť v čase, keď by si seniori zaslúžili prežívať pokojnú jeseň života.

Domov, ku ktorému sa už nemôže vrátiť

Keď 68-ročná Halyna odchádzala zo svojho rodného mesta Dobropillia v Doneckej oblasti, vzala si so sebou len to najnutnejšie. Verila, že odchádza iba na krátky čas. Že sa situácia upokojí a ona sa čoskoro vráti domov, k svojmu životu a všetkému, čo roky budovala.

Namiesto návratu však prišla správa, na ktorú sa nedá pripraviť.

Z jej domu zostala stáť jediná stena. Dokonca na nej ešte visela klimatizácia. Zvláštny detail, ktorý pripomínal, že na tomto mieste ešte nedávno stál domov plný života a spomienok.

V tej chvíli Halyna pochopila, že sa už nemá kam vrátiť. Vo veku, keď by mala nachádzať pokoj v kruhu svojich blízkych, musela začínať odznova.

Celý život zasvätila pomoci druhým

Halyna pochádza z malého baníckeho mesta na východe Ukrajiny. Väčšinu svojho života zasvätila deťom. Celých 35 rokov pracovala ako riaditeľka materskej školy, kde sprevádzala tých najmenších na ich prvej ceste za poznaním.

Keď vypukla vojna, nezostala nečinná. Spolu s kolegami sa po práci stretávali v dobrovoľníckom centre. Tkali maskovacie siete, vyrábali zákopové sviečky, pripravovali balíky a pomáhali vojakom, ako len dokázali.

Pridávali sa k nim aj deti. Kreslili obrázky, ktorými chceli povzbudiť vojakov.

Všetci dúfali, že vojna ich domovy obíde. No nestalo sa tak.

Po odchode z rodného mesta našla Halyna nový začiatok v Odese. Hoci prišla o svoj domov a musela opustiť prostredie, v ktorom prežila takmer celý život, rozhodla sa pokračovať v tom, čo jej vždy dávalo zmysel.

Opäť začala pracovať v materskej škole a zapojila sa do dobrovoľníctva. Aj dnes tak pomáha druhým, hoci sama nesie následky vojny.

Miesto, kde môže na chvíľu odložiť svoje starosti

Dôležitou súčasťou Halyninho nového života sa stalo centrum Caritas.

Našla tu priestor, kde sa môže stretávať s ľuďmi, ktorí prežili podobné skúsenosti, zapájať sa do tvorivých aktivít a aspoň na chvíľu zabudnúť na každodenné starosti.

Pre človeka, ktorý prišiel o svoj domov a musel opustiť všetko známe, môže mať aj takéto miesto nesmierny význam.

„Je to miesto, kde môžem na chvíľu odložiť svoje starosti, cítiť podporu a byť medzi ľuďmi, ktorí mi rozumejú,“ opisuje Halyna.

Práve takéto chvíle jej pomáhajú nachádzať vnútornú rovnováhu a silu pokračovať ďalej.

Vojna jej vzala domov, no nevzala jej odhodlanie pracovať, pomáhať druhým a budovať nový život.

Jeseň života, ktorú poznačila vojna

Halynin príbeh je jedným z mnohých, ktoré sa dnes odohrávajú na Ukrajine.

Vojna naďalej zasahuje do životov nevinných ľudí. Ďalšie útoky prinášajú nové obete, zničené domovy a rodiny, ktorých život sa v jedinom okamihu nenávratne zmení.

Za správami o počtoch obetí sa pritom skrývajú konkrétni ľudia. Rodičia, deti, starí rodičia. Ľudia, ktorí mali svoje plány, spomienky a predstavy o budúcnosti.

Október je Mesiacom úcty k starším. Obdobím, keď si osobitne pripomíname hodnotu staršej generácie, jej skúsenosti, múdrosť a všetko, čo počas života odovzdala druhým.

Pre mnohých seniorov na Ukrajine má však jeseň života celkom inú podobu, než akú si predstavovali.

Namiesto pokoja a bezpečia musia čeliť neistote, osamelosti a každodennému strachu. Niektorí prišli o svoje domovy, iní stratili blízkych. Mnohí zostali žiť v oblastiach, kde ich životy naďalej ohrozuje vojna.

K tomu sa pridávajú problémy so zabezpečením základných potrieb. Aj také samozrejmé veci, ako je teplé jedlo, potrebné lieky či dostupná zdravotná starostlivosť, sa pre nich stávajú každodennou výzvou.

Vo veku, keď by mali prijímať starostlivosť a oporu svojich blízkych, sú mnohí odkázaní na solidaritu a pomoc druhých.

Pomoc, ktorá znamená viac než len materiálnu podporu

Slovenská katolícka charita prostredníctvom svojich partnerov na Ukrajine naďalej pomáha ľuďom, ktorých životy poznačila vojna.

Naša pomoc smeruje k rodinám, deťom, chorým i seniorom, ktorí sa ocitli v náročných životných podmienkach. Podporujeme zabezpečenie základných životných potrieb, poskytovanie materiálnej humanitárnej pomoci, zdravotnej aj psychosociálnej starostlivosti.

Príbeh Halyny zároveň ukazuje, že pomoc nemusí znamenať iba strechu nad hlavou či jedlo na stole.

Niekedy je rovnako dôležité mať miesto, kam človek môže prísť. Kde ho niekto vypočuje, kde môže opäť pocítiť blízkosť druhých a nájsť silu pokračovať.

Pre seniorov, ktorí prišli o svoj domov, blízkych či pocit bezpečia, môže byť takáto podpora prvým krokom k novému začiatku.

Mesiac úcty k starším premieňame na konkrétnu pomoc

Počas októbra chceme osobitne myslieť aj na tých, ktorým vojna vzala možnosť prežívať pokojnú jeseň života.

Na ľudí, ktorí celý život pracovali, vychovávali deti, starali sa o svoje rodiny a pomáhali druhým. Na seniorov, ktorí dnes sami potrebujú pomoc.

Tak ako Halyna, aj mnohí ďalší museli opustiť svoje domovy a všetko, čo im bolo blízke. Nie všetci však majú možnosť nájsť bezpečné útočisko či ľudí, na ktorých sa môžu obrátiť.

Aj vďaka solidarite slovenských darcov im môžeme pripomínať, že ani uprostred vojny nezostali sami.

Vaším darom môžete pomôcť zabezpečiť to, čo mnohým z nich dnes chýba. Teplé jedlo, potrebné lieky a podporu, ktorá im pomôže zvládať náročné dni.

Pre niekoho môže byť takáto pomoc samozrejmosťou. Pre seniora, ktorý zostal sám uprostred vojny, však môže znamenať nesmierne veľa.

Prejavme úctu k starším aj za hranicami Slovenska. Pomôžme seniorom na Ukrajine prežiť ďalší deň s vedomím, že na nich niekto myslí.