Červená streda pripradla tento rok na 18. novembra 2026. Kostoly, katedrály a významné pamiatky sa rozsvietia načerveno. Nie na oslavu, ale ako pripomienka utrpenia miliónov ľudí, ktorí nemôžu svoju vieru slobodne vyznávať. Tento deň spája ľudí naprieč krajinami v solidarite s prenasledovanými kresťanmi a všetkými, ktorým je odopieraná náboženská sloboda.
Pre mnohých z nás je možnosť ísť do kostola, nosiť krížik na krku, či verejne sa pomodliť absolútna samozrejmosť. V mnohých častiach sveta však môže byť vyznanie viery spájané so strachom, stratou slobody dokonca až ohrozením života.
Za správami o prenasledovaní sa skrývaju osudy ľudí. Rodiny, ktoré museli opustiť svoje domovy. Rodičia, ktorí sa obávajú o bezpečie svojich detí. Kňazi, rehoľníci a veriaci, ktorí napriek hrozbám pokračujú v živote svojej komunity.
Prečo sa pamiatky rozsvecujú načerveno?
Červená streda, je iniciatívou pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. Jej cieľom je upozorniť na porušovanie náboženskej slobody a vyjadriť solidaritu s ľuďmi, ktorí sú pre svoju vieru vystavení prenasledovaniu.
Červená farba pripomína krv mučeníkov, ktorí pre svoju vieru položili život. Zároveň upozorňuje na utrpenie tých, ktorí aj dnes čelia násiliu, vyhrážkam a útlaku.
Červená streda však nie je iba o osvetlených budovách. Je aj príležitosťou hovoriť o prenasledovaní, organizovať modlitbové stretnutia, pripomínať konkrétne príbehy a upozorňovať na základné ľudské právo slobodne vyznávať svoju vieru.
Prenasledovanie kresťanov má mnoho podôb
Prenasledovanie nemusí vždy znamenať otvorené násilie. V niektorých krajinách kresťania čelia zákonom obmedzujúcim náboženské prejavy, nemožnosti slobodne sa stretávať alebo diskriminácii pri vzdelávaní a zamestnaní.
Inde sa stávajú terčom vyhrážok, únosov či útokov na kostoly a celé komunity.
Osobitne zraniteľné sú rodiny žijúce v oblastiach ozbrojených konfliktov a politickej nestability. Násilie ich často pripravuje nielen o bezpečie, ale aj o prístup k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a základným životným potrebám.
Na Blízkom východe zasiahli kresťanské komunity roky konfliktov, vysídľovania a ničenia domovov. V niektorých oblastiach Afriky sa veriaci stretávajú s útokmi ozbrojených skupín. V ďalších častiach sveta je ich náboženský život obmedzovaný štátnymi zásahmi či spoločenským tlakom.
Hoci sa okolnosti v jednotlivých krajinách líšia, spoločným menovateľom zostáva obmedzovanie základného práva človeka slobodne veriť.
V Nigérii nie sú veriaci v bezpečí ani počas bohoslužby.
Bolestnou pripomienkou tejto reality sú aj správy, ktoré začiatkom novembra 2026 prišli z Nigérie.
Podľa organizácie Christian Solidarity Worldwide zomrelo v zajatí sedemnásť kresťanov, ktorých ozbrojenci uniesli počas veľkonočných bohoslužieb.
K útoku došlo 5. apríla 2026 v oblasti Ariko v štáte Kaduna. Ozbrojení útočníci napadli tri kostoly a uniesli 37 veriacich. Niektorým sa podarilo utiecť, ďalší boli po mesiacoch prepustení. Sedemnásti sa však k svojim rodinám už nevrátili.
Táto tragédia ukazuje, aká krehká môže byť sloboda a bezpečie náboženských komunít.
Nigéria dlhodobo čelí násiliu zo strany rôznych ozbrojených skupín. Útoky zasahujú kresťanské aj moslimské komunity a ich príčiny zahŕňajú náboženské napätie, kriminalitu, konflikty o pôdu či ďalšie bezpečnostné problémy.
Pre rodiny, ktoré prišli o svojich blízkych, však tieto okolnosti nemenia nič na ich utrpení. Zostáva po ňom strata, neistota a strach z ďalších útokov.
Solidarita presahuje hranice
K útoku došlo 5. apríla 2026 v oblasti Ariko v štáte Kaduna. Ozbrojení útočníci napadli tri kostoly a uniesli 37 veriacich. Niektorým sa podarilo utiecť, ďalší boli po mesiacoch prepustení. Sedemnásti sa však k svojim rodinám už nevrátili.
Táto tragédia ukazuje, aká krehká môže byť sloboda a bezpečie náboženských komunít.
Nigéria dlhodobo čelí násiliu zo strany rôznych ozbrojených skupín. Útoky zasahujú kresťanské aj moslimské komunity a ich príčiny zahŕňajú náboženské napätie, kriminalitu, konflikty o pôdu či ďalšie bezpečnostné problémy.
Pre rodiny, ktoré prišli o svojich blízkych, však tieto okolnosti nemenia nič na ich utrpení. Zostáva po ňom strata, neistota a strach z ďalších útokov.
Červená streda nám pripomína, že solidarita sa nekončí pri hraniciach našej krajiny.
Keď sa dnes kostoly a pamiatky rozžiaria načerveno, myslime na ľudí, ktorí nemôžu svoju vieru prežívať slobodne. Na rodiny, ktoré prišli o svojich blízkych, na komunity žijúce v strachu aj na tých, ktorí napriek nebezpečenstvu nestrácajú nádej.
Nikto by nemal riskovať svoj život len preto, že verí.
Fotografia: Caritas Baobab, Francesca Frezza



