Preskočiť na hlavný obsah

Sme tam, kde je
potrebné srdce

Niekedy stačí jeden telefonát

Na začiatku septembra, v jedno dopoludnie zazvonil telefón, cudzie číslo. 

„Dobrý deň, som z kriminálnej polície Trenčína…“ 

Po prvotnom šoku prišlo vysvetlenie. 

„Riešim prípad jednej skúšanej viacdetnej rodiny. Mama je na deti sama, viaceré sú školopovinné. Viem, že toto už je moja nadpráca, ale chcela by som im pomôcť. Vedeli by sme s tým niečo urobiť?“ 

A práve týmto telefonátom sa začal príbeh, ktorý pokračuje dodnes. 

Telefonát bol od policajtky, vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne. Jej úlohou bolo riešiť prípad. Splnila všetko, čo od nej služba vyžadovala, a mohla uzavrieť svoju časť práce a pokračovať ďalej. Lenže ona nevidela iba spis. Videla mamu, ktorá zostala sama so starosťami, a deti, ktoré si svoju životnú situáciu nevybrali. 

A tak urobila niečo navyše. 

Možno práve v takýchto chvíľach dostávajú slová „pomáhať a chrániť“ svoj ešte ľudskejší význam. Chrániť totiž nemusí znamenať iba zasiahnuť tam, kde bol porušený zákon. Niekedy znamená všimnúť si človeka, ktorý zostal v ťažkej situácii, a nenechať ho v nej samého. A pomáhať niekedy znamená urobiť aj krok, ktorý už nie je napísaný v pracovnej náplni. 

Policajtka sa obrátila na koordinátorku farských charít. Jej prosba sa následne dostala k riaditeľovi Gréckokatolíckej eparchiálnej charity Bratislava a postupne sme sa spojili s rodinou aj s policajtkou. 

Bol začiatok školského roka, preto bola prvá forma pomoci prirodzená: školské potreby. Spolu s dobrovoľníkmi farských charít sme pripravili zošity, perá, farbičky a ďalšie pomôcky a odovzdali rodine. 

Keď človeka spoznáte bližšie, často zistíte, že za jednou prosbou sa skrýva množstvo ďalších potrieb. Pri viacdetnej rodine sa zošity rýchlo popíšu, oblečenie sa opotrebuje, jedlo sa minie a každý ďalší deň prináša nové starosti. 

Vďaka spolupráci našej charity a OZ Misia lásky prevádzkujúceho sociálnu výdajňu potravín  dnes rodine pravidelne pomáhame aj potravinami.  

Nemáme odpoveď na každý problém tejto rodiny a nemáme ani možnosti vyriešiť všetko. Ale pomoc je dať človeku pocítiť, že ho vidíme, že o ňom vieme a že na svoje trápenie nie je sám. 

Poslanie polície pomáhať a chrániť a poslanie charity zostať nablízku človeku, ktorý potrebuje pomoc, možno nie sú si až také vzdialené. A niekedy sa tieto dve cesty stretnú. 

Vyšetrovateľka nemusela volať, hľadať kontakty, premýšľať nad tým, čo bude s rodinou po skončení jej pracovných povinností. Nikto jej to neprikázal. Sama to nazvala „nadprácou“. My by sme to možno nazvali inak. Ľudskosťou. 

A charita sa začína veľmi podobne.  Znamená to zájsť o krok ďalej, než prikazuje povinnosť.  Znamená to všimnúť si človeka vedľa seba a aby jeho trápenie nám nebolo cudzie. 

Stačil jeden telefonát a z „nadpráce“ jednej policajtky vznikol príbeh, ktorý pokračuje dodnes.   

Podobné články

Pozrite si ďalšie články o našej práci a pomoci ľuďom v núdzi.