Keď vchádzame do Centra podpory v Poprade, v miestnosti sa mieša ukrajinský jazyk so slovenčinou. Práve začína kurz šitia. Zároveň však odídenkyňa Svitlana, ktorá pracuje v centre, pomáha vypisovať žiadosť o finančnú podporu. Vedľa v kuchynke zas miesia cesto a varia chutný obed.
Pestrý ruch centra preruší klopanie na dvere. Dvaja páni s kamerou v ruke prišli zdokumentovať čriepky zo života ukrajinských odídencov v Poprade. Aj tak vyzerá jeden deň Centra podpory v Poprade, kde prostredníctvom rôznych integračných aktivít a pomoci zaraďujú odídencov do bežného života na Slovensku. O tom, čo centrá robia, a kde sa nachádzajú, si môžete prečítať TU
„Pomáham Ukrajincom s vypísaním žiadosti i so životopisom,“ hovorí nám Svitlana, ktorá tu pracuje od augusta minulého roka. „Ide o rôznu špecializovanú pomoc, napríklad keď potrebujú zo zdravotných dôvodov kúpiť špeciálne zdravotné topánky, alebo sme tiež pomáhali ľuďom s onkologickým ochorením,“ hovorí s tým, že noví odídenci už prichádzajú veľmi málo. V období okolo Nového roka ešte prišli z Chersonu a Záporožia nové rodiny. Do centra podpory dnes už zväčša prichádzajú tí istí ľudia.
Šiť i maľovať
Ako prezrádza, aj ju samotnú baví šiť. „Pred novým rokom sme vytvárali vianočné ozdoby,“ prezrádza nám, keď sa do rozhovoru zapojí aj Hanna: „Ona ale krásne maľuje,“ prezrádza nám spoza vedľajšieho šijacieho stroja. Hoci Svitlana sa nerada chváli, napokon nám predsa len prezradí, že kedysi chodila na umeleckú školu a rady kreslia aj jej dcéry. „Na deň svätého Valentína sme robili tieto tulipány,“ ukáže na kyticu ušitých kvetov na stole.
Prácu v odbore nehľadá
Vyštudovaná právnička si na Slovensku prácu vo svojom odbore nehľadá. Ako sama hovorí, ani to nie je možné, keďže sú tu iné zákony. „To by som musela veľa študovať. Aj slovenčinu,“ zamýšľa sa nahlas. Túto životnú skúsenosť už radšej prenecháva dcéram. „Keď sa vrátim, môžem robiť vo svojej oblasti,“ priznáva sa s túžbou po rodnom domove. „Dievčatá možno budú študovať ďalej, ale ja nie. Ja chcem domov, pretože tam ostali starí rodičia.“
Slovensko je k Ukrajine najbližšie
„Keď máme kedykoľvek problém, so všetkým nám pomáha Marika,“ ako familiárne volajú koordinátorku centra podpory v Poprade. Keďže tu majú takéhoto strážneho anjela, starosti spojené s vybavovaním rôznych vecí ich akosi obchádzajú. Teraz však majú hlavu v smútku v otázke bývania. „Ak nám nepredĺžia dočasné útočisko, pre nás je to problém. Teraz bývame v byte, no ak to skončí, je to pre nás veľmi drahé. Ešte neviem, čo budem robiť, či budem mať dve práce, alebo si nájdeme malý byt,“ zamýšľa sa. A prečo si po úteku z Ukrajiny vybrali práve Slovensko? „Mám kamarátov v Poľsku i v Nemecku, ale zo Slovenska máme bližšie ku Ukrajine. Teraz na Ukrajinu nechodíme. Naposledy sme boli v lete pozrieť starých rodičov,“ uzatvára.
