Zdeno má 53 rokov a psychiatrickú diagnózu. Roky navštevuje denný stacionár v Spišskej Novej Vsi, ktorý sa pre neho stal miestom bezpečia, pravidelného režimu a ľudského kontaktu. Jeho mama však dnes s obavou premýšľa, či si budú môcť túto dôležitú službu dovoliť aj po pripravovaných zmenách vo financovaní sociálnych služieb.
Každý deň, ktorý má svoj rytmus, môže byť pre človeka s duševným ochorením veľkou istotou. Pre Zdena je súčasťou tohto rytmu denný stacionár. Roky tam nachádza priestor na aktivity, odbornú podporu, rozhovory aj stretávanie s ľuďmi.
Vďaka programu a práci zamestnancov charity sa postupne stal aktívnejším a samostatným. Predovšetkým však nezostal sám.
Jeho mama často hovorí, že stacionár je pre Zdena „druhá rodina“. Pre ňu je zároveň veľkou pomocou a úľavou. Vie, že kým je jej syn v stacionári, je v bezpečnom prostredí a venujú sa mu ľudia, ktorí poznajú jeho potreby.
Služba, ktorá má zmysel
Pre človeka zvonka môže denný stacionár pôsobiť ako bežná sociálna služba. Pre Zdena a jeho mamu však predstavuje oveľa viac.
Pomáha mu udržiavať denný režim, rozvíjať schopnosti, zostať v kontakte s ľuďmi a predovšetkým predchádzať sociálnej izolácii. Jeho mama vďaka tomu zároveň nemusí niesť celú starostlivosť o syna sama.
Obava z toho, čo prinesie rok 2027
Za každým systémovým opatrením totiž stoja konkrétni ľudia a rodiny. Pripravované zmeny vo financovaní sociálnych služieb majú ovplyvniť aj spôsob, akým budú služby financované a akú časť nákladov budú znášať ich prijímatelia.
Pre Zdena a jeho mamu legislatívne zmeny môžu priniesť nepríjemnú otázku, či si budú môcť službu, ktorá má pre jeho život taký význam, dovoliť aj v budúcnosti.
Jeho mama je už na dôchodku. Ak by sa poplatky za službu zvýšili natoľko, že by ich zo svojho dôchodku nedokázala zaplatiť, Zdeno by možno musel stacionár prestať navštevovať. Problémom je aj to, že či človek, ktorý potrebuje pomoc, zostane súčasťou komunity alebo sa ocitne izolovaný doma. Či rodina dokáže starostlivosť zvládať alebo sa dostane na hranicu svojich možností. A či sociálna služba bude dostupná tým, ktorí ju potrebujú najviac.
Zdeno by prišiel o každodenný režim, odbornú podporu, priateľstvá a prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne. Hrozila by mu väčšia izolácia a zhoršenie jeho psychického stavu. Zároveň by sa výrazne zvýšila záťaž na jeho mamu, ktorá je pre svojho syna najbližšou oporou, ale tiež už niekedy nevládze.
A práve preto je dôležité, aby zmeny vo financovaní sociálnych služieb nezostali iba finančnou reformou, ale aby pri ich nastavovaní zostal v centre človek a jeho potreby.
