Svätá Alžbeta Uhorská, ktorej sviatok si pripomíname 17. novembra, sa narodila v roku 1207 do uhorskej kráľovskej rodiny. Napriek svojmu vznešenému pôvodu venovala veľkú časť života starostlivosti o chudobných, chorých a ľudí na okraji spoločnosti.
Svoje postavenie a možnosti využívala na to, aby zlepšovala životné podmienky tých, ktorí to najviac potrebovali.
Zomrela ako 24-ročná, no jej odkaz pretrváva stáročia. Dodnes je patrónkou charitatívnej činnosti a symbolom nezištnej lásky k blížnemu.
Od prvých skutkov milosrdenstva k dnešnej charite
Korene charitatívnej činnosti siahajú až k počiatkom kresťanstva. Starostlivosť o chorých, chudobných, osamelých či ľudí bez domova bola od začiatku prirodzenou súčasťou života kresťanských spoločenstiev.
Postupne vznikali útulky, nemocnice a ďalšie zariadenia, ktoré poskytovali zázemie tým najzraniteľnejším. Z jednotlivých skutkov milosrdenstva sa v priebehu stáročí rozvinula organizovaná charitatívna činnosť.
Na túto tradíciu nadväzuje aj Slovenská katolícka charita, ktorá prostredníctvom siete diecéznych a arcidiecéznych charít pôsobí naprieč Slovenskom. Jej činnosť dnes zahŕňa široké spektrum sociálnych a zdravotníckych služieb, podporu rodín, seniorov, ľudí bez domova či osôb so zdravotným znevýhodnením. Prostredníctvom humanitárnych a rozvojových projektov pôsobí aj za hranicami Slovenska.
Hoci sa podoby a možnosti charitatívnej činnosti v priebehu stáročí menili, jej základné poslanie zostáva rovnaké. Byť nablízku človeku, ktorý potrebuje oporu, a pristupovať k nemu s úctou a rešpektom.
Čo znamená byť súčasťou charity?
Za každou službou, zariadením či projektom stoja ľudia. Každý z nich má svoju úlohu, skúsenosti aj dôvody, pre ktoré sa rozhodol byť súčasťou charity.
Pre niekoho je táto práca predovšetkým poslaním, pre iného príležitosťou prinášať konkrétne zmeny do života druhých. Spája ich však presvedčenie, že aj každodenné, zdanlivo malé skutky môžu mať veľký význam.
Pri príležitosti sviatku svätej Alžbety sme sa preto našich kolegov z Národnej kancelárie opýtali, čo pre nich znamená pracovať v charite a čo im táto práca prináša.
Svätá Alžbeta nám pripomína, že láska sa ukazuje v obyčajnej, každodennej pomoci druhým. Aj pre mňa je práca na charite predovšetkým o tom, že môžeme byť nablízku tam, kde je to potrebné. Teší ma, keď vidím, že naša pomoc niekomu naozaj pomohla, aj keď môže ísť o malé, nenápadné veci. Práve za nimi však vidno konkrétnu zmenu k lepšiemu. A som rada, že to nerobím sama, ale s tímom, na ktorý sa môžem spoľahnúť,
hovorí Natália.
Práca v Národnej kancelárii SKCH mi dáva možnosť pomáhať, hoci nie som v prvej línii v teréne s klientmi. Som pri prvom kroku pomoci, prostredníctvom mailu alebo telefonicky poradím, na ktorú diecéznu alebo arcidiecéznu charitu sa môžu ľudia obrátiť o pomoc. Ich príbehy ma nenechávajú ľahostajnou a často si kladiem otázku, akú pomoc dostali a či sa im žije lepšie,
popisuje svoju prácu Broňa.
Prácu v Slovenskej katolíckej charite vnímam ako príležitosť pomáhať ľuďom, ktorí čelia náročným životným situáciám, predsudkom či diskriminácii. Ich sila prekonávať najťažšie životné prekážky sú pre mňa každodennou inšpiráciou a motiváciou rozvíjať sa nielen profesionálne, ale aj osobnostne. Práca v charite je preto pre mňa viac než len zamestnanie, je to priestor vzájomnej pomoci, porozumenia a osobného rastu,
takto vidí svoju prácu na charite Sebastián.
Za relatívne krátky čas, ktorý som tu, sa Slovenská katolícka charita stala pevnou súčasťou môjho života. To, že každý deň vstávam do práce s radosťou, s vedomím, že to, čo robím, dáva naozaj zmysel a že svojou prácou prispievam k vyššiemu cieľu, je neopísateľný pocit. Môže to vyznieť ako klišé, ale práca v SKCH pre mňa nie je len zamestnaním, ale povolaním. Navyše, nie každý môže úprimne povedať, že spolupracuje s toľkými úžasnými, kvalitnými ľuďmi – ja však áno a veľmi sa z toho teším. Viem, že toto všetko nie je samozrejmosťou a vážim si to,
takto sa nad významom svojej práce sa zamýšľa Maťo.
Charita je pre mňa v prvom rade láska a služba blížnemu, ktorá vychádza z Božej lásky, úcty k ľudskej dôstojnosti a túžby pomáhať každému bez rozdielu, bez ohľadu na jeho vierovyznanie, názory či pôvod. Caritas vnímam ako jednu veľkú celosvetovú rodinu, ktorú napriek vzdialenostiam, rozdielnym kultúram a životným podmienkam spájajú rovnaké hodnoty, viera a presvedčenie, že v každom človeku, osobitne v tom najnúdznejšom, vidíme Krista – a práve preto, keď kdekoľvek na svete stretnem niekoho z Caritas, hoci aj po prvýkrát, okamžite cítim blízkosť, vzájomnú dôveru a porozumenie, akoby sme sa poznali celé roky, pretože viem, že nás spája rovnaké nadšenie, profesionalita a odhodlanie slúžiť. Práca v charite preto pre mňa nie je len zamestnaním, ale povolaním a poslaním, v ktorom ľudia s láskou a ochotou prekračujú hranice vlastného pohodlia, venujú druhým svoj čas, srdce a schopnosti a v službe blížnemu nachádzajú oveľa hlbší zmysel než len každodennú pracovnú povinnosť,
prácu v charite nám priblížila Dominika.
Odkaz, ktorý pokračuje
Od čias svätej Alžbety uplynulo takmer osem storočí. Svet sa zmenil, no potreba ľudskej blízkosti, solidarity a vzájomnej podpory zostáva.
Jej život nám pripomína, že charita nie je len o poskytovaní materiálnej podpory či zabezpečovaní služieb. Je predovšetkým o ľuďoch a o spôsobe, akým k sebe navzájom pristupujeme.
Odkaz svätej Alžbety tak nie je iba súčasťou histórie. Žije v každodenných skutkoch ľudí, ktorí sa rozhodli venovať svoj čas, schopnosti a energiu druhým.
Pri príležitosti sviatku svätej Alžbety, patrónky charity, sme sa spoločne stretli aj pri slávení svätej omše s košickým arcibiskupom Mons. Bernardom Boberom. Bol to priestor na spoločnú modlitbu, vďaku a pripomenutie si poslania, ktoré nás v charite spája.




