Psychické zdravie odídencov

Tisíce ľudí, ktorí našli útočisko na Slovensku, stále zápasia s úzkosťou. Psychickú traumu nevidno. Ale ak s ňou nepracujeme, zmení sa na problém.

Podľa správy UNHCR z februára 2025 je práve zdravotná starostlivosť tou najväčšou potrebou pre každú tretiu ukrajinskú rodinu na Slovensku. Až jeden z troch ľudí s vážnejšími ochoreniami zápasí aj s duševnými ťažkosťami – najčastejšie s úzkosťou a depresiou.

Ale k psychológovi sa dostane len málokto. Len 32 % ľudí, ktorí cítia psychické alebo psychosociálne problémy, vôbec vyhľadá odborníka. Na Slovensku je to najnižšie číslo spomedzi sledovaných krajín v Európe. To nie je len štatistika – to sú tisíce ľudí, ktorí trpia potichu.

Prečo je to tak?

• Stigma a hanba – Priznať si, že potrebujem pomoc, je v našej kultúre stále vnímané ako slabosť. Mnohí sa boja, že stratia rešpekt v komunite alebo rodine. Radšej mlčia.

• Nedostatok informácií – Mnohí odídenci nevedia, kam sa obrátiť.

• Jazyková bariéra – Bez možnosti hovoriť s niekým vo vlastnom jazyku je terapia často nedosiahnuteľná. Aj obyčajné objednanie sa môže byť prekážkou, ktorú nedokážu prekonať.

Keď ľudia nedostanú pomoc, ich problémy sa zhoršujú. Úzkosť a depresia sa prehlbujú. Rodinné vzťahy sa rozpadajú. Rastu samovražedné myšlienky, vyhorenie, izolácia. A spoločnosť prichádza o ľudí, ktorí by mohli žiť plnohodnotný život a byť prínosom pre nás všetkých.

Čos tým môžeme urobiť?

Nestačí len čakať, že ľudia si pomoc nájdu sami. Preto:

• Prinášame pomoc tam, kde je potrebná.
• Prekonávame jazykové bariéry. Terapie a poradenstvo ponúkame v ukrajinčine.
• Staráme sa o duševné zdravie psychológov – Naši odborníci sa pravidelne stretávajú na supervíziách, aby si navzájom pomáhali a rástli.
• Projekt Rapid Response Fund, vďaka ktorému vzniklo už vyše 86 000 podporných aktivít – skupinové stretnutia, relaxačné kurzy, arteterapia, individuálne konzultácie.
• Sme súčasťou pracovných skupín Caritas Europa, ktorá nám pomáha robiť veci odborne a citlivo. Medzinárodní partneri nám dávajú podporu a know-how a, aby sme vedeli reagovať rýchlo

Prečo to nemôžeme nechať tak?

Trauma sa sama nestratí. Deti, ktoré nedokážu zaspať bez svetla, ženy, ktoré sa trasú pri každom silnejšom zvuku, muži, ktorí potláčajú slzy až do chvíle, kým to už neunesú ďalej. Ak týmto ľuďom nepomôžeme teraz, môžu niesť tieto rany celý život.

Trauma, ktorú deti zažili, nezmizne zo dňa na deň. Denne sa stretávame s malými hrdinami, ktorí zažili viac, než by si malý človek kedy dokázal predstaviť. „Niektoré deti mi povedia, že si “zvykli na vojnu”. „Chápete? Zvykli na vojnu?! Až mi zimomriavky naskakujú,“ hovorí Marharyta, ukrajinská psychologička, ktorá sa venuje uzdravovaniu detských duší. „Keď deti hovoria, že si už zvykli na vojnu, je potrebné s tým niečo urobiť. Obzvlášť s deťmi, ktoré prišli nedávno, lebo toho zažili oveľa viac,“ dopĺňa.

Vaša podpora zabezpečí, aby sa psychologická podpora dostala k tým, ktorí ju práve teraz najviac potrebujú.