„Vždy keď vkročili do našej kúpeľne, začali ma biť a surovo mi nadávať, pozeral som sa im do oči s milosrdenstvom. Zdalo sa mi totiž, že to oni sú tu väzni. Práve toto ma pripravilo na môj terajší život. Na to stretať sa s nimi a žiť s nimi,“ hovorí o svojom únose džihádistami Jacques Mourad, 55-ročný arcibiskup sýrsko katolíckej cirkvi sídliaci v Homse.
Život mních v Deir Mar Musa
Na monitorovacej ceste po Sýrii a Libanone sme ho navštívili, spoznali sa, nadviazali partnerstvo a zistili ako mu môžeme v jeho namáhavej úlohe pomôcť. Hoci je biskupom len od marca, vo svojej vízii má jasno: „Moja vízia cirkvi v budúcnosti je aby nebola uzavretá v dedinách, farnostiach a komunitách, ale musí byť mostom medzi všetkými ľuďmi.“ Práve preto podporí Charita zo Zbierky na pomoc prenasledovaným kresťanom a utečencom kláštor Deir Mar Musa, v ktorom začal arcibiskup Mourad svoj mníšsky život. Mnísi a mníšky v tomto kláštore z polovice 6. storočia budujú dialóg s moslimami, hľadajúcimi a ľuďmi všetkých náboženstiev. Rekonštrukcia vyše 100 okien a dverí začína tento september. V kláštore postavenom na úbočí hôr s výhľadom len na púšť sa odpustenie a zmierenie medzi náboženstvami aj reálne deje. Každý vnútorný postoj otca arcibiskupa to len potvrdzuje: „Pre nás kresťanov sa vo vzťahu k moslimom vojnou nič nezmenilo. Politici a radikáli budujú rozdelenie, ale my kresťania v Sýrii máme jasnú cestu – byť blízko všetkým ľudom. To je naše svedectvo. Toto je cesta, ktorá potvrdzuje našu identitu Ježišových učeníkov.“ Do kláštora chodievajú počas roka návštevy zo Sýrie a ďalších krajín. Každý hosť je pozvaný pridať sa k rytmu modlitby a práce. „Keď sa ma kňaz spýtal pri prinášaní obetných darov, že za čo obetujem túto svätú omšu, bol som zaskočený. Do liturgie však zapájal úplne všetkých. Na túto svätú omšu nikdy nezabudnem,“ opisuje svoj zážitok náš kolega Morees Gaggi, projektový manažér SKCH, ktorý sa ako iracký kresťan dostal na Slovensko a od decembra má na starosti projekty pomoci prenasledovaným kresťanom a utečencom na Blízkom východe.
O únose ISIS
Arcibiskup Mourad bol vôbec prvým mníchom, ktorý začal žiť v tomto kláštore potom čo bol od 18. storočia opustený. Pán však pred neho položil nové výzvy: „Nebolo to pre mňa ľahké keď som sa dozvedel, že by som mal byť biskupom. Bral som to ako novú cestu od Boha pre mňa osobne. V 2014 som totiž takúto ponuku odmietol. Teraz som to však nemohol urobiť. Cirkev je totiž misijná a tak som vystúpil zo svojho zaužívaného poriadku.“ Počas 5-mesačného zajatia bojovníkmi Islamského štátu mal aj on chvíle, keď jeho viera prechádzala skúškami: „Prvýkrát, keď som počul vetu, že ak nekonvertujem na islam tak ma zabijú, som veľmi plakal. Len som sa modlil k Panne Márii a ona mi dala pokoj do srdca. Vždy keď som sa cítil sám a beznádejne, začal som sa modliť ruženec a pokoj opäť prišiel.“ Ovocím modlitieb a jeho vernosti bol tiež útek zo zajatia pri bombardovaní. „Utiecť mi pomohli sunnitskí moslimovia z mesta, kde som pôsobil. Utiekol som na motorke v prestrojení v nikábe. V ten deň títo moji moslimskí priatelia pomohli ďalším 58 kresťanom,“ dodáva pokorne.
Pomoc po zemetrasení
Zatiaľ poslednou skúškou nielen pre kresťanov, ale pre všetkých ľudí v Sýrii bolo ničivé zemetrasenie spred 7 mesiacov. Podpísalo sa to aj na budove cirkevnej školy v Hame. Riaditeľkou je tu sestra otca arcibiskupa Mourada, ktorá je zároveň rehoľnou sestrou. „Do našej školy chodievajú spolu kresťanské aj moslimské deti. Je dôležité, aby fungovali spoločne. Praskliny na stenách sme si dokázali opraviť svojpomocne. Posilniť nosné stĺpy, ktoré držia horné poschodie však už nie je v našich silách,“ opisuje pani riaditeľka. Z Charity plánujeme podporiť obnovu tejto školy, ktorá je jedinou cirkevnou školou v meste. Otec arcibiskup na ponúknutí pomoc s vďakou odpovedal: „Je Božia vôľa, aby sme tu boli, lebo my sme kvasom aj pre moslimov. My ako kresťania nezávisíme totiž na pozemkoch a zemi, ale na Bohu.“
