Po ničivom zemetrasení v Maroku, ktoré si v septembri vyžiadalo vyše 3000 obetí, sa život v horských oblastiach pohoria Atlas vrátil o sto rokov dozadu. Následkom tejto prírodnej katastrofy sa čiastočne alebo úplne zrútilo 50 000 domov a preto sa tisíce ľudí muselo presťahovať do stanov. Na rozdiel od mesta Marakéš, kde necítiť stopy po zemetrasení, je situácia ľudí v odľahlých dedinkách úplne iná.
Zavalená cesta v horách a odrezané dedinky
Stany popri ceste, ruiny, latríny či jednoduché piecky z kameňov, z ktorých si ľudia varia – aj toto je každodenná realita Maročanov, ktorí prišli o svoje domčeky. Na mnohých miestach je vidieť stany postavené hneď vedľa poškodených domovov. Niektorí miestni totiž chodia do stanu prespať len na noc. Sú aj ľudia, ktorí žijú v zdevastovaných domoch a odmietajú sa z nich vysťahovať.
60-ročný Houssein Aytwaja býva so svojou ženou v stane hneď vedľa svojho domu v horskej dedinke Amslam. Na tomto mieste iba 70 km južne od mesta Marakéš žije v biednych podmienkach 185 rodín, ktoré bývajú v stanoch. „Keď prišlo zemetrasenie, zomrelo mnoho ľudí, hlavne detí. Hneď po zemetrasení sme sa všetci zhromaždili na jednom mieste a riešili, čo ďalej,“ hovorí Houssein. Približuje, že z mnohých detí sa stali siroty a naopak, rodičia už nemajú koho vychovávať.
Prístupová cesta do obce Amslan, ktorá leží vo výške cez 1800 m. n. m. bola po zemetrasení zatarasená, a tak trvalo 6 dní, kým sa pomoc od vlády dostala k ľuďom. Po nešťastí sa však stovky ľudí ocitlo v obrovskej núdzi a preto miestni chlapi zavalenú cestu odpratávali s tým, čo mali k dispozícii – motykami a ďalším záhradným náradím. Tiež zišli dole z hôr peši do najbližšej dedinky a na oslíkoch vozili humanitárnu pomoc pre ostatných v dedine.
Na celú dedinu má 185 rodín k dispozícii iba 4 latríny. Arcidiecézna charita Rabat preto chce čo najskôr zabezpečiť na tomto mieste prenosné latríny, keďže zem je nestabilná. Okrem sanitácie núdzni ľudia teraz najviac potrebujú nepremokavé a vetru vzdorné ochranné kryty na svoje stany. Obyvateľom v tejto oblasti poskytneme palety, vďaka ktorým nebudú musieť spať na zemi.
Pomáhajú na najodľahlejších miestach v horách
Miestna charita sa tiež snaží pomáhať obetiam zemetrasenia v najodľahlejších častiach pohoria Atlas. Ide o 120 malých dediniek, v ktorých žije 19 až 200 rodín v nadmorskej výške 1200 – 1800 m. n. m. Dostať sa do takýchto dediniek trvá aj dve hodiny autom po nebezpečných serpentínach. Cieľom charity v spolupráci s miestnou asociáciou na pomoc chudobným v núdzi je pomáhať tam, kde nefigurujú iné organizácie, a preto je pomoc veľmi adresná. Ako nám vysvetlil finančný manažér charity Rabat Benali Fouad: „Humanitárnu pomoc dostane celá dedina, nie iba časť. Pomáhame v dedinkách, kde sú všetci v núdzi.” Miestna charita preto priebežne sleduje potreby ľudí v stanoch a snaží sa zabezpečiť všetkým v dedinke to najnutnejšie, čo ľuďom chýba.
“Vďaka verejnej zbierke, ktorú sme zorganizovali a vďaka príspevku Slovenskej rozvojovej agentúry Slovakaid sa nám podarilo získať viac ako 82 000 eur na to, aby sme pomohli v tejto oblasti,” vysvetľuje projektová manažérka Dominika Šimonffyová. “V prvom rade bolo najnevyhnutnejšie jedlo a hygiena, aby mali ľudia z čoho žiť, a potom takisto bolo potrebné zabezpečiť stany.” Ako veľké pozitívum vníma Dominika to, že charita nezasahuje len okamžitou pomocou, ale pomoc je pribežná a kontinuálna. Miestni terénni pracovníci neustále zisťujú, aké sú aktuálne potreby núdznych. “To, čo ma najviac pozitívne prekvapilo, bola obrovská solidarita medzi ľuďmi, kedy chudobní, ktorí majú toho málo, dávali tým, ktorí nemali absolútne nič a brali to to s úplnou samozrejmosťou a automaticky,” dodáva Dominika.
Potrvá roky, kým sa núdzni v Maroku vrátia do života, aký mali predtým, no napriek tomu sme zasiahnuté ich vnútornou silou a odovzdanosťou Bohu. Sme povzbudené a inšpirované ľuďmi, ktorí si vzájomne prejavujú obrovskú solidaritu a pomoc. Núdzni Maročania si veľmi vážia, že sme si ich všimli a sú vďační za akúkoľvek pomoc, či už zo Slovenska, alebo z Maroka.
