Text: Martina Proněková, vedúca sestra a Mgr. Ing. Jozef Krajči, vedúci hospicu, Foto: Gabriela Malinková
Dobrovoľníctvo je významnou a neodmysliteľnou súčasťou každého spoločenstva. V krajinách, kde už je demokratický systém desaťročia zabehnutý, sa ľudia zvyknú do dobrovoľníctva bežne zapájať – ide o dlhodobú tradíciu. Slovensko je v rámci dobrovoľníctva (seniorov a senioriek) stále kdesi na začiatku…
V našej krajine nemožno dobrovoľníctvo považovať v plnej miere za prirodzenú súčasť a prejav občianskej zrelosti. Ešte stále si dostatočne neuvedomujeme pozitíva dobrovoľníctva –pocit zmysluplnosti a prínos skúseností s obohatením medziľudských vzťahov. Charitné zariadenia využívajú pomoc dobrovoľníkov, hoci ide skôr o aktivitu mladých ľudí. S účasťou dospelých je to stále nepostačujúce. Neplatí to však v Hospici matky Terezy v Bardejove, kde v súčasnosti pôsobia štyridobrovoľníčky v pravidelných intervaloch. Je to neoceniteľné gesto a pomocná ruka bez finančnej odmeny – s láskou k blížnym.
Medzi naše laureátky, ktorým sa treba poďakovať, lebo nám „pomáhajú pomáhať“ patria štyri ženy, ktoré sú nezištne nablízko našim pacientom. Ctihodná sestra Cecília zo Spoločnosti bardejovských Vincentiek napriek mnohým povinnostiam a dôchodkového veku prichádza do hospicu minimálne raz týždenne – odprevádzať zomierajúcich do večnosti. Pani Irena, donedávna ekonómka, dnes už stará mama, stojaca na čele rozvetvenej rodiny, prichádza dvakrát týždenne do hospicu žehliť i prať – jednoducho chce byť užitočná i v dôchodku.
Pani Anetafunguje nezištne ako zdravotníčka v hospici takmer každý deň. Momentálne je nezamestnaná. Pomáha rada chorým, ktorí vedia vyjadriť svoju vďačnosť – opätujú stisk ruky, usmejú sa i vyronia slzu. Rada by sa hospicovej starostlivosti venovala aj profesionálne, nie len dobrovoľnícky. Pani Iveta je ďalšou dobrovoľníčkou v Hospici matky Terezy v Bardejove. Ako matka príkladne dbá o svoju rodinu, predovšetkým o svojho syna, ktorý vyžaduje špeciálne potreby a osobitnú starostlivosť. Táto dáma často prichádza, aby pobudla pri našich pacientoch s modlitbou či čítaním sv. písma. Táto činnosť jej pomáha duchovne sa obohacovať a nazbierať silu pri prekonávaní osobného trápenia a ťažkostí.
Tieto štyri vzácne ženy – dobrovoľníčky v seniorskom veku stále vidia priestor a cítia potrebu pomáhať núdznym vo svojej komunite (tak ako to na niektorých miestach Slovenska funguje v rámci farských charít). Napriek svojim povinnostiam a ťažkostiam si dokážu usporiadať čas tak, aby s láskou a nezištne pomohli tým, ktorí sú na tento druh pomoci odkázaní. Možno to nie je vždy dostatočne vidieť – no pacienti sú za ňu nesmierne vďační. A my tiež.
Viac info nájdete na stránke www.charita.sk/seniori