Aktuality

Čo máme nové?

O čom snívame – na dôchodku, ale bez domova

pridal: wp-dev | dátum: 30. júla 2012 | kategória: Aktuality

Text: Zuzana Solčianska, Foto: archív DCH ZA

Predstava o tom, čo všetko budeme robiť, keď už budeme oddychovať na našom vysnívanom dôchodku, sa u každého z nás líši. Takúto predstavu v sebe máme všetci – aj ľudia, ktorí nemajú strechu nad hlavou. Každý človek predsa sníva…

Ľudom bez domova ich ťažkú situáciu nevyrieši ani nárok na starobný dôchodok – ich život sa zásadne nezmení, hoci budú mať viac peňazí ako predtým. Bez zázemia, pevnej podpory, správneho hospodárenia a v neposlednom rade bez zmeny v ich „zabehnutom“ živote je veľmi náročné čokoľvek meniť. Mnohí z nich sa s pomocou a podporou nás (pracovníkov a pracovníčok domov charity) snažia nájsť aspoň stabilnejšie bývanie. Aj keď pre nízky príjem je pre nich náročné udržať si ho.

V našich charitných domoch sa nájde ľudia, ktorí si svoj starobný dôchodok predstavovali určite inak. Ale napriek všetkému – sa svoj život snažia naplniť úsmevom, dobrou náladou a optimizmom. Zmierení so svojim ťažkým životom na ulici – nemajú potrebu sa neustále sťažovať a okolo seba naozaj šíria veselosť a smiech.

„Tulák“, ktorý sa usmieval na svet

Presne takto to prežíval Jarko, hoci už mal pár rôčkov po sedemdesiatke. Vždy mu žiaril úsmev na tvári a šibalský pohľad v očiach. Hoci sa mu ťažšie rozprávalo, jeho vtipné poznámky nás všetkých (v Dome charity sv. Vincenta v Žiline) neraz rozosmiali.

Veľmi mu záležalo na tom, aké oblečenie mu vyberieme zo šatníka. Nikdy mu nesmel chýbať klobúk na hlave, palica na podoprenie a cigaretka. Vždy so sebou ťahal aspoň dve igelitové tašky, v ktorých skrýval svoje poklady. Bol taký typický „tulák“. Pokiaľ vládal chodiť, tak sa dokázal motať celý deň po meste. Ale vždy našiel cestu do charity – na teplú polievku. Často nám po týchto svojich dobrodružných mestských výpravách za hľadaním pokladu priniesol svoje rôzne objavy ukázať. Vyložil ich na stôl a s povestným úsmevom dodal: „toto sa vám tu určite zíde“…

Nové okuliare, nové zuby – aby sa páčil ženám

Tulák Jarko sa posledný rok začal sťažovať, že zle vidí. Šlo sa teda k lekárke, ktorá mu predpísala dioptrické okuliare, dokonca dvoje. Keď dostal okuliare do ruky, jeho vtipné reakcie nenechali na seba dlho čakať. Povedal, že by ešte potreboval nové zuby, aby si už mohol „ženu nájsť“. Nám sa páčil taký, aký bol.

Je to už pár mesiacov, čo Jarko odišiel na onen svet. No často sa stáva, že si na neho a jeho optimizmus v dome charity spomenieme. Hoci nemal ľahký život (veď kto z našich klientov a klientiek ho mal) a takmer dvadsať rokov prežil na ulici – svojou detskou veselosťou tešil všetkých navôkol.

Prácou v teréne pomáhame ľuďom bez domova

Jarka sme spoznali prostredníctvom našej práce v teréne, táto metóda sociálnej práce má nesmierne dôležitý význam pri práci s ľuďmi bez domova. Našou úlohou je hľadať ľudí v ich prirodzenom prostredí a motivovať ich k zmene. Pokiaľ našu ponuku príjmu, tak v Dome charity sv. Vincenta v Žiline im ponúkame zabezpečenie životných potrieb – základných podmienok na zachovanie ľudskej dôstojnosti.

Tým, že sme spoznali Jarka a poznali sme jeho miesto prebývania, bolo pre nás jednoduchšie pomôcť mu a kontaktovať ho častejšie. Posledné obdobie svojho života strávil u nás – v noci spával v nocľahárni pre mužov, cez deň sa zdržiaval v nízkoprahovom dennom centre. Hoci je príbeh Jarka smutný, prináša akúsi nádej a zadosťučinenie – že nezomrel niekde sám, opustený a v bolestiach. Prostredníctvom Diecéznej charity Žilina mu bolo umožnené zomrieť v podmienkach, na ktoré má právo každý človek. Aj človek bez domova.

Viac info nájdete na stránke www.charita.sk/seniori