Ako koronavírus ovlyvnil život v Ugande a na Klinike Jána Pavla II. v mestečku Buikwe

pridal: charita | dátum: 4. mája 2020 | kategória: Adopcia na diaľku®

Uganda patrí ku krajinám východoafrického bloku. Do okolitých krajín sa koronavírus začal šíriť v polovici marca 2020. V Keni zaznamenali prvý prípad 13. marca a v Rwande 14. marca. Ugandský president Yoweri Museveni zareagoval po zhodnotení vývinu situácie veľmi promptne, ešte pred potvrdením prvého prípadu v krajine. 18. marca vydal vyhlásenie o zatvorení všetkých škôl a vzdelávacích inštitúcií, ktoré sa týka približne 15 miliónov študentov. Museveni taktiež zákazal tradičné svadby a pohreby, modlitebné stretnutia v kostoloch či mešitách a večerné vysedávanie v krčmách. Pre cestovateľov bola nariadená 14-dňová karanténa. Je tiež prikázané povinné umývanie rúk pred vstupom do akejkoľvek verejnej budovy, nepotriasať si ruky pri pozdrave a obmedziť návštevy a stretávania.

Pri bráne kliniky si treba umyť ruky 

Prísne opatrenia na klinike

U nás, na Klinike Jána Pavla II. v mestečku Buikwe, sa staráme o HIV pozitívnych pacientov a pacientov s inými chronickými ochoreniami. Máme tiež ambulanciu všeobecného lekára. Pri prvom dokázanom komunitnom prenose, kde nebol zdroj nákazy jasný, sme sa báli najviac. Nie tak o seba, ako o našich HIV pacientov s oslabenou imunitou, o podvyživené deti a o našich starkých z programu. Preto sme zaviedli ďalšie opatrenia. Pred klinikou sme postavili dva stany a hneď pri bráne pacientov delíme na tých, ktorí sú bezpríznakoví a tých, ktorí majú možné príznaky koronavírusu.

Pre našich HIV pacientov, ktorí prichádzajú na pravidelnú kontrolu a predpis liekov, sa snažíme skrátiť dobu čakania a tým aj možné vystavenie sa nákaze. Preto im nachystáme a zabalíme lieky dopredu. Ak nemajú žiadne iné ťažkosti, otáčame ich pri bráne s igelitkou nabalenou liekmi a dátumom ďalšej kontroly na nálepke. Pred klinikou a na klinike nám visia plagátiky v lugande (úradný jazyk v krajine, ktorým hovorí najviac obyvateľov) aj v angličtine so základnou informáciou o koronavíruse.

Naši sociálni pracovníci aktuálne pomáhajú ako doručovatelia liekov pre pacientov, ktorí sa k nám nedostanú pre zrušenie miestnej dopravy. Našťastie sa podarilo vybaviť nálepky pre naše auto a tri motorky, vďaka čomu môžeme slúžiť komunite aj v týchto ťažkých časoch plných preventívnych obmedzení. 

Pacienti sa vyšetrujú za prísnych hygienických opatrení a v rúškach

Potravinové balíčky aj susedská výpomoc

V Ugande sa však nedá robiť riadna zdravotná starostlivosť o chronických pacientov, ak sa nezakomponuje aj sociálna zložka. Ako miestna nezisková mimovládna organizácia Health Initiatives Association (HIA) preto spolupracujeme so Slovenskou katolíckou charitou na zabezpečení vzdelávania pre naše znevýhodnené deti cez projekt Adopcia na diaľku®. Aktuálne vďaka tejto spolupráci pomáhame 300 deťom. Deti v projekte sú buď siroty, deti s chronickým ochorením (HIV alebo kosáčikovitá anémia), alebo deti slobodných matiek.

Veľa z týchto domácností malo už pred situáciou s koronavírusom problém, či budú mať dve jedlá denne alebo len jedno.  Spomínané rodiny sú totiž často závislé na drobnom každodennom príjme z malého stánku s ovocím a zeleninou alebo rodičia pracujú ako vykladači tovaru či nájomní robotníci na stavbách a poliach. O tento denný príjem zrazu prišli. Niektorí zatiaľ prežívajú z toho, čo majú v záhradke, iní už obmedzili počet jedál na jedno denne a ďalší už teraz hladujú. Začali k nám na kliniku preto chodiť ľudia so žiadosťou o jedlo. Nežiadajú mäso ani drahé zbytočnosti, prosia o múku, fazuľu a soľ.

Sme radi, že aj vďaka pomoci zo Slovenska a Malým projektom Adopcie na diaľku® ich môžeme podporiť aspoň základným potravinovým balíkom. Pomoc je adresná a balík ide tam, kde ho naozaj potrebujú. Vďaka našim sociálnym pracovníkom poznáme veľmi dobre situáciu v rodinách. Balík preto dostanú len rodiny, ktoré sú naozaj v núdzi a nie ľudia, ktorí sa snažia zneužiť situáciu. Našťastie zásobovanie ešte funguje. Obchody nie sú vykúpené, pretože naši dedinčania z Buikwe nemajú finančnú rezervu, aby si zaobstarali niečo do zásoby. Dokonca vidím ozajstnú susedskú solidaritu, lebo ľudia, ktorí majú dve jedlá denne, sa delia s tými, čo nemajú nič.

Veríme, že sa svet dá opäť do poriadku, deti pôjdu naspäť do školy a my sa postupne budeme vedieť vrátiť k práci a našim plánom. Našťastie sa krivka nakazených koronavírusom zmierňuje a s Božou pomocou neprídeme o to najdrahšie, čo máme, našich pacientov a deti.    

Barbora Šilhárová