Text: Božena Baluchová, Foto: Michal Fulier
Ako možno skĺbiť dobrovoľnícke aktivity mladých ľudí z Košickej arcidiecézy so záujmami dám vo veku 66 až 91 rokov? Inšpiráciu možno nájsť v Dome pokojnej staroby A. F. Colbrieho v Košiciach, v ktorom sa seniori a seniorky rozhodne nenudia. Ak ste niekedy hrali petang, panie Magda, Helenka, Irenka a Olinka vás v súťaži porazia – jedna radosť. Hoci v tomto prípade naozaj nejde o súťaž, ale o pokojne a spokojne strávené chvíle s ľuďmi o dve či tri generácie mladšími.
Čím sa líši jeden domov pre seniorov od iného zariadenia pre starých ľudí? Takmer ničím. Všade sú staručkí obyvatelia a obyvateľky – so svojimi starosťami, bolesťami, ťažkým srdcom na svojich príbuzných či súčasnú vládu, no najmä so svojimi spomienkami – ktoré sa v podobe čiernobielych fotografií zmestia do jedného igelitového vrecku. V Dome pokojnej staroby A. F. Colbrieho v Košiciach však prekvapivo nebolo smutno.
Poskytovanie sociálnej aj duchovnej služby
Dom pokojnej staroby A.F. Colbrieho v Košiciach je zariadením pre seniorov a seniorky, no zároveň je aj domovom sociálnych služieb. Nachádza sa tam takmer sto občanov a občianok, ktorí sú v dôchodkovom veku a zväčša odkázaní na pomoc inej osoby. Pracovníčky a pracovníci im poskytujú nepretržitú opatrovateľskú starostlivosť a ponúkajú možnosť dôstojného prežitia staroby. Popri sociálnej službe sa tu poskytuje ľuďom, ktorí si ešte pamätajú obe svetové vojny, aj duchovnú podporu.
V areále tohto košického domu je aj kaplnka, kde sa na slávení svätých omší nezúčastňujú len ľudia z tohto seniorského zariadenia, ale aj ľudia z okolitých panelákov. Keď k tomu prirátame pravidelný kultúrny a spoločenský program z dielne mladých dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, ktorých koordinuje Igor Kupec z ADCH KE – o izolovanosti týchto starších ľudí nemôže byť ani reč.
Talentované obyvateľky domova
Najmä ženy-seniorky si našli zábavu vo výrobe farebných sviečok z včelích plastov, tvorbu „jedlých“ obrazov zo strukovín. V čase pred veľkonočnými či vianočnými sviatkami zasa spoločne (za asistencie dobrovoľníčok) vyrábali z rôznych materiálov originálne ozdoby a interiérové doplnky. Niekoľkokrát do mesiaca sa v dome sleduje zaujímavý film, no najviac obyvateľky Domu pokojnej staroby A.F. Colbrieho baví aj tak pétanque (po slovensky: petang). V záhrade hádžu ťažkými guľami, rátajú si body a vyhráva prekvapivo vždy tá najstaršia obyvateľka domu – pani Magda.
Táto 91-ročná, stále upravená a rozhľadená dáma pracovala v minulosti v Slovkoncerte ako profesionálna baletka. Rada sedáva na dvore a navrhuje pracovníkom domova – aké stromy by tam mohli vysadiť – aby sa tam všetci spolu cítili ešte spokojnejšie. Nosí so sebou vrecko plné čiernobielych fotografií ešte z čias, keď vystupovala na veľkých javiskách a davy jej tlieskali.
Spoločnosť mladších prospieva
Bývalá profesorka chémie, 66-ročná Olinka, si do denníka krasopisne zapisovala už v mladosti všetky možné citáty o láske, sama dokonca ľúbostné básne skladala. Svoje spoluobyvateľky domova aj košické dobrovoľníčky si zaznamenáva do externej pamäti moderne – fotografuje ich svojím mobilným telefónom a všetkým obrázky príležitostne prezentuje.
Vek ďalších spoluhráčok v petangu a obyvateliek domu – pani Helenky a Irenky – je ťažké odhadnúť. Nie je vhodné: pýtať sa dám v rokoch – koľko desaťročí fungujú na tomto svete. V každom prípade z nich vyžaruje spokojnosť – vždy, keď do Domu pokojnej staroby A.F. Colbrieho dopedáluje dobrovoľnícky koordinátor Igor Kupec na bicykli so svojimi kamarátmi a kamarátkami. Seniori a seniorky by spoločnosť mladých ľudí vo svojej blízkosti prijali aj častejšie, ako raz do týždňa. Možno sa táto ich túžba čoskoro naplní. Aj vďaka vám.
Viac info nájdete na stránke www.charita.sk/seniori