Aktuality

Čo máme nové?

Iba vedomosti môžu ovplyvniť budúcnosť Ugandy

pridal: wp-dev | dátum: 13. augusta 2012 | kategória: Aktuality

Text: Božena Baluchová, Foto: archív SKCH

V uplynulých týždňoch hostky z Ugandy diskutovali vo farnostiach a na školách po celom Slovensku o hladomore, chudobe, obrovskom postihu obyvateľstva vírusom HIV a ochorením AIDS, ako aj o ich misii v tejto rozvojovej krajine.

Slovenská katolícka charita (SKCH) realizuje projekt v oblasti rozvojového vzdelávania s podporou SlovakAid a Európskej komisie Klimatická spravodlivosť s podtitulom Za klimatickú spravodlivosť v rozvojových krajinách, so zameraním na SubSaharskú Afriku. Generálny seketár SKCH Radovan Gumulák vysvetľuje: “U detí a mládeže sa zameriavame na zvýšenie povedomia o klimatických zmenách a ich vplyve na životy ľudí v subsaharskej Afrike. Čo my v Európe zanedbáme, to negatívne pocítia v Afrike, a naopak.” Na prelome mesiacov marec a apríl spolupracovníčky charity: laická misionárka Margita Kačányiová a zdravotná sestra Catharine Riria precestovali Slovensko, aby záujemcom zodpovedali všetky otázky o ich živote a misii na severe Ugandy – predstavili projekt Centra pre HIV/AIDS postihnuté siroty v oblasti Adjumani, na ktorého dostavbu zbiera SKCH až do konca mája potrebné financie.

Bojovať proti klimatickej nespravodlivosti

Sto slovenských základných a sedemdesiat stredných škôl je zapojených do projektu rozvojového vzdelávania, ktorý realizuje SKCH. Zameriava sa na zvýšenie povedomia a motiváciu smerom ku klimatickej spravodlivosti v rozvojových krajinách.

Diskusie na školách prebiehali viac či menej akčne (v závislosti od veku). Základoškoláci boli aktívnejší ako stredoškoláci – najmä sa nebáli komunikácie v angličtine. Deti zo Základnej školy v Jakubove si mali potrebu overiť informácie, spomenuté vo filme od Ivice Kúšikovej Dar lásky pre Ugandu, nakrútenom priamo v oblasti pôsobenia spolupracovníčok charity. Laickej misionárky Margity Kačányiovej sa pýtali, prečo si pre svoju prácu vybrala africký kontinent, koľkokrát sa liečila z malárie a prečo nosia ľudia na hlavách tie obrovské náklady.Zaujímalo ich tiež, koľkokrát denne obyvatelia Ugandy jedia, ako ďaleko majú ich ugandskí rovesníci do školy a aké predmety sa tam učia. Často bola kladená aj otázka: “prečo majú africké deti také nafúknuté brušká?”

Obe hostky z Ugandy trpezlivo odpovedali na tieto otázky, zároveň pridali informácie o prístupe obyvateľstva k pitnej vody a zabezpečovaní obživy v oblasti Adjumani. Na záver jednej z podnetných diskusií boli deti zvedavé, či už Catherine ochutnala slovenské halušky a či už navštívila MacDonald.

Podporiť rovesníkov na africkom kontinente

Stredoškoláci z hotelovej akadémie v Starej Turej už mali na spolupracovníčky SKCH náročnejšie otázky: “Ako sa môže človek chrániť – keď ešte nie je nakazený vírusom HIV a ako môže postupovať, ak už je postihnutý ochorením AIDS?” V danej oblasti je takmer každá rodina zasiahnutá touto chorobou. V diskusii mladí spoločne hľadali súvislosti medzi vysokým počtom HIV-pozitívnych ľudí a dlhoročnou občianskou vojnou v 80. rokoch. Na väčšine diskusií padla otázka, či je aj zdravotná sestra Catharine Riria HIV-pozitívna. Nie je, no má sesternicu, ktorú takto nakazil manžel a dnes už ako vdova vychováva svoje deti.

Študenti sa od hostiek v rámci diskusie dozvedeli viac o striedaní období sucha a dažďov v Ugande. Okrem hľadania príčin hladomoru v subsaharskej Afrike sa snažili mladí navrhnúť nejaké riešenia problému. Popri sociálnom zabezpečení a zdravotnej starostlivosti je totiž v Ugande dôležité vzdelanie – lebo len s dostatkom vedomostí môžu obyvatelia ovplyvniť životy blízkych a budúcnosť svojej krajiny.

Potreba dostavať centrum pre HIV-pozitívne ugandské siroty

Mladí ľudia na prahu dospelosti sa na jednej zo školských diskusií zaujímali aj o možnosti pomôcť inak, ako finančne projektu SKCH na severe Ugandy. Radi by sa napríklad zapojili do Európskej dobrovoľníckej služby (pre mladých ľudí od 18 do 30 rokov, realizovaný nielen v krajinách EÚ) a tak pomohli spolupracovníčkam SKCH na severe Ugandy.

Catharine Riria s Margitou Kačányiovou stavajú Centrum pre deti postihnuté HIV/AIDS v Adjumani od minulého roka. V rámci kampane Pôstna krabička pre Afriku, ktorú v marci odštartovala SKCH a ktorej cieľom je dostavba tohto centra, sa k 16. aprílu vyzbieralo takmer 28 000 EUR. Do konca mája (teda aj po skončení pôstu) sa môžu ľudia zo Slovenska zapojiť do pomoci ugandským deťom a zabezpečiť im tak základné životné podmienky. Prví chlapci a dievčatá sa budú do centra prijímať už koncom roka 2012.

Generálny sekretár SKCH Radovan Gumulák upozorňuje na to, že „Uganda (na rozdiel od Kene alebo Južného Sudánu) nie je pre Slovensko prioritnou krajinou v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci, no pomoc je tam určite potrebná – aj preto sme odštartovali túto kampaň.“

Text bol písaný pre Katolícke noviny (publikovaný v čísle 32/2012).