Deň Zeme: Klimatická kríza zasahuje najzraniteľnejších, upozorňuje na to aj Vatikán

Maria Magdalena Issau z Mozambiku, vdova a matka 5 detí, ktorá sa stará aj o dvoch synovcov, prišla v roku 2014 z dôvodu požiaru o domov a živobytie a v marci 2019, po prechode obrovského cyklónu Idai, ktorý spôsobil obrovské škody a v Beiri zničil 90 % budov, pričom približne 800 ľudí zahynulo, bola spolu s ďalšími státisícmi ľudí presídlená na neznáme miesto a nútená žiadať o pomoc.

Chudobné a zraniteľné komunity sú už prvými a neprimeranými obeťami klimatickej krízy a ekologických rizík. Práve tie sa postupne stávajú hlavnou hnacou silou núteného presídľovania a migrácie. Pre zvyšok ľudstva je etickým imperatívom na túto krízu odpovedať a prijať potrebné opatrenia.

Klimatická kríza nie je abstraktnou hrozbou budúcnosti. Zvýšenie teploty o viac ako 1 °C od priemyselnej éry už teraz spôsobuje obrovské utrpenie miliónom ľudí po celom svete, nehovoriac o nenávratnom poškodení ekosystémov. „Práve chudobné a zraniteľné komunity na celom svete sú najviac zasiahnuté ekologickými a klimatickými krízami. Sú to nevinní, ktorí najmenej prispeli k vzniku problému. A to je nutné vnímať ako morálny problém, ktorý si vyžaduje ekologickú spravodlivosť”(Pastoral Orientations on Climate Displaced People, p. 13-14).

Dôsledkom budú milióny vysťahovalcov

Pastoračné Orientácie Svätej stolice na tému klimatických utečencov  upozorňujú na to, že milióny ľudí sú každý rok nútení opustiť svoje domovy kvôli nepriaznivými klimatickým zmenám. Niektorí sa musia presťahovať do zahraničia, iní hľadajú útočisko vo svojej vlastnej krajine a stávajú sa vnútorne presídlenými osobami (IDPs). Aj ich pozícia je však obzvlášť zraniteľná. Často im chýba adekvátne prístrešie a prístup k základným službám. Sú vystavené rôznym rizikám bez toho, aby mohli získať štatút utečenca a tomu prislúchajúcu ochranu, pretože zostávajú vo svojich krajinách  (Pastoračné Orientácie Svätej stolice na tému Interne – vysídlené osoby, 2020).

Len v roku 2019 vyvolali riziká spojené s počasím asi 24,9 milióna vysídlení v 140 krajinách. Dnes hrozí, že bez potrebných ambicióznych opatrení v oblasti klímy a bez globálnej snahy znižovať riziko klimatických katastrof sa do roku 2050 počet ľudí vyžadujúcich humanitárnu pomoc zdvojnásobí na viac ako 200 miliónov ročne.

Viac ako 143 miliónov ľudí v subsaharskej Afrike, južnej Ázii a Latinskej Amerike by mohlo byť prinútených presťahovať sa v rámci svojej  vlastnej krajiny do roku 2050 kvôli zmene podnebia. Globálny rozsah bude ešte vyšší. Tichomorské ostrovy sú najviac ohrozené nútenou migráciou súvisiacou s klímou z hľadiska zraniteľnosti regiónu v dôsledku dopadov zmeny podnebia. Niektoré odhady naznačujú, že až 1,7 milióna ľudí v regióne bude do roku 2050 migrovať alebo bude vysídlených z dôvodu klimatických zmien. Takýto pohyb sa prejavuje rôznymi spôsobmi vrátane plánovaného premiestňovania komunít, migrácie z vidieckych do mestských oblastí aj cezhraničnej migrácie.

Nový „vatikánsky“ dokument

Témou klimatických zmien a ich negatívnych dopadov sa sústavne zaoberá aj Vatikán. Sekcia pre migrantov a utečencov v Dikastérii na podporu integrálneho ľudského rozvoja 30. marca tohto roku predstavila nový dokument Pastoračné orientácie Svätej stolice na tému klimatických utecencov. Dokument upozorňuje na utrpenie zraniteľných skupín ľudí – žien, detí, starších ľudí, ľudí so zdravotným postihnutím a pôvodných obyvateľov, ktorí už teraz čelia dopadom zmeny podnebia na dostupnosť a kvalitu potravín, vody, pôdy a ekosystémov potrebných pre život a zdravie. Ich nedostatok môže vytvárať konflikty a práve v oblastiach postihnutých vojnami a nepokojmi je odolnosť voči klimatickým šokom často najnižšia.

Autor: Irina Adamova a Katarina Ozger