Soňa Hlaváčová: „Mylná mienka, že človek bez domova je len ten, kto je špinavý, zapáchajúci a nechce sa mu pracovať, nám stavia do cesty mnoho prekážok“

pridal: charita | dátum: 3. júna 2020 | kategória: Rozhovory

„Charita pomáha tým, ktorí pomoc najviac potrebujú, svedčí o neopakovateľnej hodnote  všetkých ľudí, podporuje ľudskú dôstojnosť a rozvoj osobnosti. Najdôležitejším aspektom je vidieť predovšetkým potreby iných.“

Pri príležitosti Národného týždňa charity, ktorý prebieha v termíne od 30. mája do 5. júna sme sa rozprávali so PhDr. Soňou Hlaváčovou, PhD., vedúcou zariadení Charitný dom sv. Alžbety a Nocľaháreň Emauzy Košice, ktorá získala Cenu mesta Košice za záslužnú prácu s ľuďmi bez domova. V zariadeniach Arcidiecéznej charity Košice pracuje už 14 rokov, v sociálnej oblasti celkovo 25 rokov. Spolu s kolegami pomáha bezdomovcom opäť sa postaviť na nohy a zaradiť sa do spoločnosti.

Odkedy fungujú zariadenia, v ktorých pomáhate ľuďom bez domova?

Prvým zariadením pre ľudí bez domova, v ktorom sa dnes poskytujú sociálne služby, bola Nocľaháreň Emauzy na Fialkovej ulici s kapacitou 26 svojich prijímateľov sociálnych služieb. V roku 2005 sa otvorili priestory  bývalých dielní SOŠ železničnej na Bosákovej ulici, kde sa dnes poskytuje pomoc 82 ľuďom bez domova. Ide o Charitný dom sv. Alžbety, ktorý je účelovým zariadením cirkvi a poskytuje sociálne služby krízovej intervencie v útulku aj v nocľahárni.

Práca s marginalizovanou skupinou obyvateľstva, akými sú ľudia bez domova, je beh na dlhé trate. Množstvo problémov, ktoré vznikajú v dôsledku chudoby, pobytu na ulici a naivity samotných ľudí, ich často stavia do role beznádeje a pocitu neschopnosti problém riešiť.

Čím sú tieto charitné zariadenia možno výnimočné v pomoci ľuďom bez domova?

Možno práve činnosťami, ktoré naše zariadenie pre týchto ľudí realizuje. Snahou zamestnancov v zariadení Charitného domu sv. Alžbety je zabrániť prehĺbeniu problémov, s ktorými každý títo ľudia zápasia. Okrem toho, že vykonávame všetky činnosti spojené so zákonom o sociálnych službách, teda poskytnutie prístrešia, sociálne poradenstvo, hygiena, ošatenie, záujmová činnosť, rozvoj pracovných zručností, realizujeme aj aktivity formou skupinovej sociálnej práce a snažíme sa im vysvetliť nástrahy dnešnej doby, aby pochopili dôsledky svojich činov. Najmä sa však snažíme usmerniť ich a pomôcť pri riešení každého – pre nich neriešiteľného – problému.

Zintenzívnili sme skupinovú sociálnu prácu a pracovné skupinové workshopy, ktoré posilňujú u ľudí bez domova samostatnosť, zodpovednosť a aktívny prístup k riešeniu ich situácie. Na základe problémov, akými sú závislosť, dlhodobá nezamestnanosť, finančná zadlženosť, zlé hospodárenie a exekúcie či strata vlastného sebavedomia a úcty k sebe a k Bohu, vznikli témy na jednotlivé pracovné workshopy. Každý workshop vedie sociálny pracovník v skupine 5 až 10 ľudí na tému, ktorú si sám zvolil. Momentálne sa venujeme týmto témam: Závislosť na alkohole, Náboženstvo a medziľudské vzťahy, Hodnota ženy, Ako rozumieť úradným rozhodnutiam, Ako sa nestať obeťou trestných činov, Ako prežiť, Chcem sa zamestnať. Okrem toho posilňujeme aktivitami rozvoj zručností a talentu, preto realizujeme športové podujatia a ergoterapiu.

Čo Vám prácu s ľuďmi bez domova sťažuje?

Na čo pri svojej práci narážame je pohľad obyvateľov mesta na ľudí bez domova. Neustále predsudky voči týmto ľuďom a neochota vidieť problém bezdomovectva v rôznych súvislostiach či mylná mienka, že človek bez domova je len ten, kto je špinavý, zapáchajúci a nechce sa mu pracovať, nám stavia do cesty mnoho prekážok.

Napríklad aj to, aby sme mohli vybudovať nové zariadenia s postupným štvorstupňovým modelom bezdomovectva, ktorý by týmto ľuďom pomohol sa zaradiť späť do normálneho spôsobu života, je preto veľmi ťažké. A práve z týchto dôvodov zapájame aj našich ľudí bez domova do spoločenského diania formou rôznych stretnutí s obyvateľmi mesta, prostredníctvom prednášok pre študentov na stredných a vysokých školách, kde povedia aj svoj vlastný príbeh, ktorý sa môže stať komukoľvek z nás. Sme radi ak máme možnosť prísť medzi študentov a ponúknuť im reálny pohľad na ľudí bez domova – kým sú, čo prežili, kam sa dostali a kam sa dostať môžu, ak majú podporu majority.

Už niekoľko rokov organizujeme aj športový projekt: „ Odkopnime predsudky, futbal spája“, na ktoré pozývame aj verejnosť, študentov, ale napríklad aj policajtov, aby si zahrali futbal s ľuďmi bez domova a sami na vlastné oči videli, že ide o bežných, mnohokrát talentovaných ľudí, ktorí len nemali šťastie, aby mali vlastný domov.

V akom stave je riešenie bezdomovectve v Košiciach dnes? Sú nejaké plány?

Mesto Košice chce riešiť problematiku bezdomovectva komplexným prístupom a Arcidiecézna charita Košice na tomto procese participuje. Spoločne sa snažíme v spolupráci aj s inými organizáciami hľadať rôzne modely najefektívnejšieho riešenia bezdomovectva s cieľom využiť všetky dostupné služby v rámci legislatívy a s ohľadom na schopnosti človeka bez domova, ktorý krok po kroku vie prekonať situácie, v ktorých sa ocitol, aby viedli k jeho postupnému osamostatneniu. Hľadáme optimálne riešenia a ja osobne by som si vedela predstaviť inšpirovať sa dvoma modelmi riešenia bezdomovectva, a to prístupom housing firstschodíkovým systémom.

Prístup housing first pochádza z New Yorku. Hlavný princíp prístupu spočíva v tom, že človeku bez domova sa ihneď poskytne domov, stále a isté bývanie, ktoré môže využívať bez splnenia akýchkoľvek podmienok. Človek zaradený do programu housing first môže využívať podporné služby, ktoré v podobe odborníkov prichádzajú za ním domov. Tento prístup sa podľa skúseností z krajín, kde ho prevádzkujú, ukazuje ako veľmi efektívny, a to nielen vo výsledkoch práce s ľuďmi bez domova, ale aj vo finančných ukazovateľoch.

Prístup housing first šetrí nielen finančné prostriedky, ale navracia človeku bez domova dôstojnosť, rešpektuje jeho súkromie i právo na bývanie napriek problémom, ktorými trpí. Človek má možnosť v pokoji vyriešiť svoje problémy v neohraničenom časovom úseku a táto skutočnosť sa stáva kľúčovou pre jeho navrátenie sa do bežného života spoločnosti.

Schodíkový model riešenia bezdomovectva je postavený na postupnom zlepšovaní podmienok života človeka bez domova. V prvej fáze ho terénni sociálni pracovníci nasmerujú k sociálnym službám určeným na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb. Ide predovšetkým o nocľahárne, strediská osobnej hygieny, nízkoprahové denné centrá, útulky a domovy na pol ceste. Tam sa už dostáva k ďalšej odbornej pomoci, hovoríme, že je v takzvanej sieti služieb. Odtiaľ by sa mal odraziť ďalej a v konečnom dôsledku až k podnájmu či inému vlastnému bývaniu. Celý schodíkový model riešenia bezdomovectva je postavený na postupnom zlepšovaní podmienok života človeka bez domova.

Arcidiecézna charita Košice (ADCH) pôsobí od roku 1992 v oblasti sociálnych, zdravotníckych, humanitárnych a vzdelávacích služieb. Najprv pôsobila ako organizačná zložka Slovenskej katolíckej charity bez právnej subjektivity. Po 1.1.1996 už ako samostatná organizačná jednotka s právnou subjektivitou založená diecéznym biskupom Košickej diecézy.