Na tlačovej besede dnes vyhodnotili projekt SKCH na pomoc presídlencom v Gruzínsku | Slovenská katolícka charita



Na tlačovej besede dnes vyhodnotili projekt SKCH na pomoc presídlencom v Gruzínsku

pridal: charita | dátum: 9. decembra 2011 | kategória: Aktuality

Zástupcovia Slovenskej katolíckej charity, Ministerstva pre presídlencov, utečencov a bývanie Gruzínska, SAMRS a gruzínskych presídlencov dnes na tlačovej besede informovali o aktivitách, ktoré sa uskutočnili v rámci projektu, ktorý realizuje Slovenská katolícka charita (SKCH), „Podpora adaptácie a na mieru šitá pomoc pri integrovaní rodín presídlencov v regióne Khobi v Gruzínsku“.

Zástupcovia gruzínskych presídlencov sa v rámci projektu, ktorý realizuje Slovenská katolícka charita (SKCH) zúčastnili študijnej cesty, počas ktorej navštívili niekoľko fariem na Orave, kde sa učili o produkcii mlieka, výrobe syra a umiestňovania výrobkov z farmy na trh. Študijná návštevy je zavŕšením projektu, financovaného z prostriedkov oficiálnej rozvojovej pomoci SR.

Tieto aktivity sú súčasťou projektu SKCH zameraného na pomoc vnútorným presídlencom v Gruzínsku s názvom „Podpora adaptácie a na mieru šitá pomoc pri integrovaní rodín presídlencov v regióne Khobi v Gruzínsku, financovaného z prostriedkov SlovakAid. Tento projekt realizuje Charita v spolupráci s Ministerstvom vnútorne vysídlených osôb, utečencov a ubytovanie Gruzínska, ktoré je hlavným projektovým partnerom. Spomínaný projekt prispel k zlepšeniu životných podmienok obyvateľov v severozápadnom regióne Somegrelo v časti Khobi, ktorý je hraničným regiónom s Abcházskom.

Vodovod

SKCH v rámci projektu výstavby vodovodu využila blízke jazero morénového typu, ktoré sa nachádza v chránenej oblasti ako zdroj pitnej a úžitkovej vody pre rodiny presídlencov. Stavebný inžinier z Oravy, Július Dulík, ktorý ako expert Slovenskej katolíckej charity na vodné diela hovorí „Pred osadením sacieho potrubia do jazera sme museli vyčistiť dno ako aj brehy jazera. Aby sme minimalizovali rizika kontaminácie vodného zdroja ľudskou činnosťou, alebo poľnohospodárskymi zvieratami, dali sme jazero ohradiť sieťovým plotom v dĺžky 360m.“

Rozvody pitnej vody vybudované v rámci projektu dosahujú celkovú dĺžku 439 m a vedú cez obecný pozemok obce Thorsa. Pred uvedením do prevádzky bolo nutné vykonať tlakové skúšky a dezinfekciu potrubia a jeho prepláchnutie. Pre zabezpečenie kvalitnej pitnej vody pre rodiny presídlencov bolo potrebné zakúpiť a inštalovať filter. „Pieskový filter je určený pre filtráciu pevných častí a zabezpečuje stály prítok prefiltrovanej čistej vody. Je tiež vybavený moderným počítačom pre riadenie procesu spätného preplachu podľa potrieb odberu a znečistenia vody“ doplnil Július Dulík, stavebný inžinier Slovenskej katolíckej charity. Pri tomto type filtra nie je potrebné meniť žiadne nádoby a ani náplne, automatický preplach zariadenia spláchne všetky nečistoty sám do odpadu. Riadiaca jednotka obsahuje vstavaný záložný elektrický akumulátor, ktorý pri krátkodobom odpojení elektrického prúdu zachováva všetky nastavenia riadené počítačom. Čistá prefiltrovaná voda potom vedie do dvoch vodojemov, ktoré sú hlavnou zásobárňou vody pre obec Thorsa.

Gruzínska vláda prenajala rodinám presídlencov 10 hektárov pôdy, chýbali im však technika a náradie.

Na začiatku projektu nemali presídlenci v centre Torsa žiadnu techniku na obrábanie pôdy. Vďaka traktoru s príslušenstvom a náradiu, ktoré v rámci projektu zabezpečila SKCH môžu dnes presídlenci efektívnejšie využívať prenajatú pôdu od vlády. Charita dala vyškoliť aj dvoch vybraných presídlencov na obsluhu traktora a príslušenstva. Slovenskí a gruzínski experti navrhli presídlencom aj systém na prevádzku a financovanie dodanej techniky, ktorý spočíva v zriadení fondu opráv a údržby do ktorého prispievajú členovia miestnej komunity presídlencov. Gruzínska vláda sa snaží nájsť riešenia pre presídlencov, ale vzhľadom na obmedzený trh pracovných miest a všeobecný problém Gruzínska, ktorým je nezamestnanosť začala prenajímať pôdu presídlencom, na ktorej už mnohé rodiny začali pestovať plodiny pre vlastnú spotrebu. „Je to jediný zdroj živobytia, keďže sociálne dávky, ktoré dostávajú, sú veľmi nízke a nepokrývajú ani základné potreby. Aj preto sme zorganizovali študijnú cestu na Slovensko, aby sme im dali šancu učiť sa ako vybudovať malú farmu a z predaja nadprodukcie získavať peniaze na obživu a tiež na ďalší rozvoj farmárčenia“, hovorí Radovan Gumulák, generálny sekretár SKCH

Domy bez vody a kúrenia

V bytových domoch, ktoré poskytla gruzínska vláda chýbali komíny, takže nemohli kúriť ani variť. Centrum Torsa pozostáva z troch zrenovovaných domov, v každom z nich sú dve jednotky 3 izbové a dve 2 izbové (celkom 24 bytových jednotiek). SKCH v rámci projektu vybudovala 12 komínov, vďaka ktorým sa tak zlepšili podmienky na bývanie. Rodiny presídlencov boli dočasne umiestnené v priestoroch tejto bývalej materskej škôlky a tiež bývalého kolchozu kým čakali na zapojenie bytov na pitnú vodu a vybudovanie komínov.

Spolupráca s gruzínskym Ministerstvom pre presídlencov, utečencov a bývanie

Projekt sa Charite podarilo úspešne realizovať aj vďaka dobrej spolupráci s gruzínskym Ministerstvom pre presídlencov a bývanie. „Musím povedať, že vláda Gruzínska sa v rámci svojich možností naozaj snaží urobiť pre presídlencov maximum. Boli k nám veľmi ústretoví. Bez ich pomoci by sa veľa vecí nehýbalo tak rýchlo ako by sme chceli. Máme veľmi priateľské vzťahy“, uviedol na margo spolupráce s gruzínskou vládou Gumulák. SKCH v spolupráci s partnerom Ministerstvom pre presídlencov a bývanie vypracovala analýzu, stratégiu a akčný plán pre implementáciu prioritnej pomoci pre presídlencov v regióne Khobi. Výsledkom tejto práce je nástroj, ktorý odsúhlasilo gruzínske ministerstvo, a ktorý slúži na koordináciu pomoci od rôznych poskytovateľov a tiež na čo najrovnomernejšie rozloženie pomoci podľa potrieb a nie podľa štatútu presídlencov.

Slováci učili Gruzíncov ako vyrábať syr

V rámci projektu sa uskutočnila aj študijná návšteva zástupcov presídlencov, na ktorej sa zúčastnili aj zástupcovia Ministerstva zodpovední za regionálny rozvoj. Účelom študijnej návštevy bola výmena skúseností v oblasti poľnohospodárstva a získanie informácií o fungovaní malých fariem na Slovensku a umiestňovania produktov na trh. Cieľom návštevy bolo tiež vytvoriť partnerstvá medzi obcami Lokca na Orave a obcou Thorsa v Gruzínsku. Do projektu boli zapojené aj rodiny v obci Lokci, ktoré v priebehu realizácie projektu vyzbierali viac ako 500,- Euro, za ktoré Charita nakúpila osivo a hnojovo pre rodiny presídlencov. Účastníci študijnej cesty navštívili rybnú farmu v Zákamennom a rodinnú farmu v obci Lokca, kde sa dozvedeli viac o chove hovädzieho dobytku, produkcie a predaja mlieka, syrov a mliečnych výrobkov. Navštívili tiež blízky bitúnok a získali poznatky o produkcii hovädzieho mäsa.

Zástupcovia obecného úradu z Lokce zase presídlencom vysvetlili, ako funguje sociálny systém na Slovensku, riadenie miestnej samosprávy, a tiež ako mobilizovať miestnu mládež, aby sa viac venovala športu namiesto konzumácie alkoholu.

Presídlencov žije v Gruzísku takmer 300 tisíc. Museli opustiť svoje domovy v dôsledku vojenského konfliktu v Abcházsku a regióne Tskhinvali. V auguste 2008, po vojne s Ruskou federáciou, sa počet vnútorne vysídlených osôb v Gruzínsku zvýšil ešte o ďalších 26.000 ľudí. Prišli o všetko, nie len o svoje domy, prácu ale aj o možnosť byť pochovaný vedľa svojich predkov tak ako si to vyžaduje ich tradícia. Vzhľadom na ekonomické problémy v krajine nedokázala Gruzínska vláda poskytnúť bývanie a živobytie pre tak veľké množstvo vnútorne presídlených obyvateľov. Preto začala úzku spoluprácu s medzinárodným spoločenstvom štátov najmä z EU, ktorí poskytli finančné prostriedky a humanitárnu pomoc pre vnútorných presídlencov. Slovenská republika bola jednou z prvých krajín, ktoré poskytli humanitárnu pomoc hneď po vojenskom konflikte v roku 2008. Táto pomoc zahŕňala predovšetkým potraviny a humanitárny materiál. Po 2 rokoch sa vláda Slovensko sa rozhodla zamerať pomoc v Gruzínsku na udržateľné projekty zamerané na zlepšenie sociálno-ekonomických podmienok vnútorne presídlených obyvateľov a ich integráciu.