Aktuality

Čo máme nové?

Nasledovať odkaz Matky Terezy – rozdať sa najbiednejším z biednych

pridal: wp-dev | dátum: 25. apríla 2012 | kategória: Aktuality

Text: Božena Baluchová, Ivana Pástorová, Foto: Michal Fulier

Všetky deti potrebujú cítiť – že ich niekto ľúbi, je jedno či žijú v Afrike alebo v Európe. Veľmi záleží na tom, koľko jej nosíme sami v sebe, a koľko z nej chceme rozdať svojim blížnym. Laická misionárka lásky Matky Terezy Margita Kačányiová vo svojom detstve nemala od koho načerpať svoj podiel lásky. Napriek tomu sa rozdáva najbiednejším z biednych – momentálne HIV-pozitívnym sirotám na severe Ugandy.

Margita sa od svojich šestnástich rokov túžila stať rehoľnou sestrou. Vstúpila na Slovensku do rehole Misionárok lásky – medzi sestry Matky Terezy. Po pár rokoch odtiaľ musela pre zdravotné problémy výstúpiť. Vtedajšia matka predstavená usúdila, že je potrebné založiť laické misionárstvo v SR – práve v Margite, ktorá sa po prekonaní zdravotných komplikácií chcela vrátiť do rehole, videla inšpiráciu a prototyp laickej misionárky. Tá však dva roky odolávala, nechcela robiť veci polovičato – svoj život videla len a len v reholi, nie v civilnom svete.

Nakoniec však usúdila, že Boh to takto pre ňu pripravil, netreba sa priečiť, a svoje poslanie prijala. Odcestovala do Anglicka, kde sa stretla s otcom Sebastianom z Ríma, ktorý viedol laických misionárov a misionárky z celého sveta. V Británii pracovala niekoľko mesiacov v centre pre ženy z ulice a čakala na svoju prvú veľkú zahraničnú misiu.

Náročná misia v Južnom Sudáne

V jednom mala jasno: chcela pomáhať tým, ktorí to najviac potrebujú. Na základe skúsenosti z minulosti sa vedela dobre vcítiť do roly ľudí v núdzi. V afrických rozvojových krajinách sú predovšetkým potrební lekári a lekárky, zdravotnícky personál, nie rehoľné sestry. Napriek tomu jej kroky smerovali do Etiópie, kde sa stretla s lekármi, ktorých tam vyslal prof. MUDr. Vladimír Krčméry – tí jej odrezentovali svoju misiu a sľúbili jej podporu v jej snažení.

Netrvalo dlho, a Margite sa ozval sám profesor – s náročnou ponukou a výzvou – ísť na misiu do Južného Sudánu. Tam definitívne pochopila, že nemusí byť oblečená ako rehoľná sestra, a predsa môže plniť Božiu vôľu a naplniť prácou jeden z odkazov Matky Terezy – pomáhať najbiednejším z biednych. Práca spočívala v liečbe a opatere detských aj dospelých pacientov s tuberkulózou, neskôr aj s leprou. Margita vyhľadáva vždy tie ťažšie úlohy a misie, lebo len tam môže vidieť význam svojej práce, spoločný boj chorých s ochoreniami a ďalšími problémami, len tam sa odovzdáva celá – telom i dušou.

Projekt realizovala od roku 2009 Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v sudánskom meste Nyamlell, vzdialenom 100 km od väčšieho mesta Aweil, ktorý bol tri desiatky rokov devastovaný a ničený. Občianska vojna si vyžiadala dva milióny obetí a štyri milióny utečencov/utečenkýň. Vďaka tomuto projektu – výstavby Detského domova sv. Alžbety v ňom našlo útočisko 115 sirôt a opustených sudánskych detí (prevažne z oblasti Chartúmu). Práve pri tejto práci stretla Margita Kačányiová zdravotnú sestru a budúcu spolupracovníčku Catharine Riria.

foto: Michal Fulier

Cez Keňu do Ugandy s malou dušičkou

Margita sa po skončení projektu v Južnom Sudáne niekoľko týždňov ve

novala deťom v kenskej Mombase. V hlave sa jej formovala do čoraz reálnejších kontúr – myšlienka výstavby sirotinca – opäť v oblasti, kde je veľa utečencov z vojnami sužovaných krajín. Vedela o situácii na severe Ugandy a začala s laickým „fundraisingom“ (zháňaním financií na realizáciu tohto plánu). Opäť Boh usmernil kroky tejto laickej misionárky a Margita sa v roku 2011 stretla s generálnym sekretárom SKCH Radovanom Gumulákom. Po niekoľkých stretnutiach a intenzívnych dialógoch misia stavby centra pre HIV-pozitívne deti na severe Ugandy mohla byť započatá.

Nebolo jednoduché po niekoľkých rokoch prejsť od práce pre Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety k práci pre charitu. Margita sa obávala reakcie prof. Krčméryho. Našťastie, úplne bezdôvodne. Všetky slovenské organizácie, pomáhajúce rozvojovým krajinám, by mali predsa spolupracovať a nasledovať rovnaký cieľ – pomôcť ľuďom v núdzi, zmierniť ich utrpenie, spôsobené zmenami klimatických podmienok, sociálnymi a politickými nepokojmi v celej Afrike. Margitina kamarátka – rehoľná sestra z Rakúska sa jej opýtala – či a koľko chce nechať čakať deti, ktoré ju potrebujú. Toto pichnutie v srdci a uvedomenie si priorít bolo dôležité. Nebolo treba rozhodnutia oznamovať s malou dušičkou. Je jedno, či pracujete pre Sv. Alžbetu alebo pre charitu – hlavné je, že konáte prepotrebné dobro. Deti nemožno zamestnávať našimi váhavými postojmi, deti nemožno nechať čakať.

Vidieť rásť a radovať sa ugandské siroty

V roku 2011 teda z poverenia SKCH začala Margita Kačányiová spolu so zdravotnou sestru Catharine Ririaso stavbou centra. V mestečku Adjumani sa združujú ľudia, ktorí museli opustiť svoje domovy v dôsledku občianskej vojny na severe Ugandy, alebo sem utiekli z Južného Sudánu. Čo je ešte smutnejšie, väčšina detí, ktoré budú po dostavbe do centra prijaté, sú HIV-pozitívne siroty a v dôsledku ochorenia AIDS prišli o svojich rodičov. V tejto „sodome-gomore dnešnej doby“ treba najviac pomáhať.

Mesto Adjumani je asi 100 kilometrov od sudánskych hraníc. Hoci na juhu Ugandy ľudia toľko netrpia, na severe krajiny chudoba viditeľná a citeľná. Ale treba podotknúť, že všetci sú tu pracovití a snaživí. V oblasti, v ktorej sa centrum pre HIV/AIDS postihnuté deti prostredníctvom kampane SKCH „Pôstna krabička pre Afriku“ stavia, momentálne žiadna iná organizácia zo SR či EÚ nepôsobí. Dostavba tohto centra je mimoriadne dôležitá. Bude pozostávať zo sirotinca, malej kliniky i kaplnky, aby sa poskytla lekárska starostlivosť, sociálna a duchovná pomoc aj vzdelávanie. Deti

sa začnú prijímať (z neúplných, sociálne slabých rodín a okolitých nemocníc) už koncom tohto roka. Potom bude možné naviazať na tento projekt ďalšou aktivitou – adopciou na diaľku – vďaka všetkým slovenským darcom a darkyniam.

Margita pripomína, že deti si svoje ochorenie neuvedomujú – nevedia, prečo nedorastú, prečo zomierajú. Preto chce vidieť tieto deti šťastné – ako chodia do školy, radujú sa a rastú. Dnes však nie je jednoduché lásku rozdávať. Musíme sa najprv zamyslieť – koľko jej máme v sebe, koľko z nej venujeme iným. Slovenská laická misionárka, pôsobiaca vďaka SKCH momentálne v Ugande, vyrastala v detskom domove bez rodičov. V detstve nemala teda od koho načerpať dostatok lásky. Tento pocit v minulosti nepoznala, spoznáva ho až v posledných rokoch vďaka svojej práci a poslaniu. Má srdce otvorené, chce sa o desiatky ugandských sirôt starať ako ich ozajstná spoločná matka…

Aj vy môžete dať deťom na severe Ugandy šancu na lepší život. Zapojte sa do stále trvajúcej kampane s názvom Pôstna krabička pre Afriku a pomôžte prelomiť stále sa opakujúci problém hladu a chudoby v krajinách Subsaharskej Afriky. Práve podpora slovenských občanov a občianok pomôže týmto deťom zabezpečiť základné podmienky pre dôstojný život – jedlo, ubytovanie, zdravotnú starostlivosť a vzdelanie.

Akým spôsobom môžete pomôcť:

  • zaslaním príspevku na účet Slovenskej katolíckej charity:
    4008058424/7500 v ČSOB, v.s.174
  • formou sms v tvare DMS medzera CHARITA na číslo 877.
    Cena Darcovskej SMS správy je 1 €

je medzinárodná ochranná známka. Výhradným držiteľom práv k ich užívaniu na území Slovenska je Fórum donorov.

Viac info o kampani a pomoci SKCH v rozvojových krajinách nájdete TU