foto: Caritas Ukrajina
Podľa aktuálnych informácií sa na Ukrajine nachádza 1 milión presídlencov, ktorí zostali na území Ukrajiny, ďalších 600-tisíc úplne opustilo krajinu. Ľudia žijú v hraničných životných podmienkach už niekoľko mesiacov, charita a neziskové organizácie im pomáhajú prekonať túto mimoriadne náročnú etapu a poskytujú im nevyhnutnú pomoc. Podľa dostupných informácií nenastane v blízkej dobe mier, ako by si presídlenci priali. Slovenská katolícka charita (SKCH) preto naďalej pokračuje vo verejnej zbierke a pomoci východným susedom.
Situácia na Ukrajine sa opäť vyhrocuje. 13. januára, neďaleko vojenskej oblasti Volnovakha, zabil náraz rakety do autobusu plného civilistov 13 ľudí. Ministri zahraničných vecí z Francúzska, Nemecka, Ruska a Ukrajiny sa na stretnutí v Berlíne dožadovali skončenia bojov a odloženia ťažkých zbraní. Márne. 22.januára čelili ukrajinské vojská priamej paľbe a boli nútené stiahnuť sa z kľúčového terminálu letiska v Donecku. O dva dni neskôr sa napätie vystupňovalo. Raketový útok na prístavné mesto Mariupoľ si vyžiadal 30 mŕtvych a 95 zranených a separatisti pohrozili novou vlnou ofenzívy.
Situácia na Ukrajine sa neustále zhoršuje. Ako to vyzerá s normálnymi ľuďmi, civilistami, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy? Presídlenci žijú v provizórnych podmienkach a nie všetci sa dokážu o seba postarať a zabezpečiť dostatok jedla a financií pre rodinu. Caritas Ukrajina, ktorá je partnerskou organizáciou SKCH, pomáha aktuálne viac ako 40 000 ľuďom, v 19 lokalitách. Prečítajte si príbehy niektorých rodín, postihnutých dlhodobým konfliktom, ktoré by si bez pomocnej ruky charity mohli len ťažko predstaviť normálne fungovanie.
Rodina Sultanova
Členovia rodiny Sultanovcov sú Krymskí Tatári. Elvíra Sultanová, spolu s manželom a štyrmi deťmi, kedysi žila normálny život – chodila do práce, starala sa o domácnosť a o deti. Pred šiestimi mesiacmi však bola rodina nútená opustiť Krym a usadiť sa na západe Ukrajiny. Sultanovci sa momentálne snažia vrátiť do starých koľají. Prenajímajú si byt. Staršie deti chodia do školy a Elvírin manžel pracuje ako šofér v neďalekej továrni. Elvíra je nezamestnaná. Manžel dostáva plat v nepravidelných intervaloch a rodina si niekedy nemôže dovoliť ani základné životné potreby. Pomoc získavajú od susedov a miestnej charity, ktorá im pomáha s nákupom potravín, základných hygienických pomôcok a taktiež so splácaním podnájmu. Avšak najdôležitejšou oporou, ktorá sa rodine dostáva, sú peniaze na zaplatenie drahej liečby pre ich najmladšiu dcéru. Trpí ojedinelou poruchou, ktorá si vyžaduje dlhodobú medicínsku starostlivosť. Elvíra zostáva optimistická a odkazuje: „Vďaka štedrým ľuďom a charite, sa môžu naše deti každý deň najesť a normálne chodiť do školy. Najväčším potešením je, že najmladšia dcérka dostala možnosť liečby, ktorú tak zúfalo potrebuje.“
Rodina Bekirova
Kamila Bekirova taktiež pochádza z Krymu a rovnako ako predchádzajúca rodina, aj tá jej musela svoj domov opustiť. S rodičmi a súrodencami sa usadili v meste Drogobych, v priestoroch lokálnej charity. Kamila má len 5 rokov a vnímavo sleduje všetko, čo sa deje naokolo. „Moji priatelia Ayder a Ayshek ostali doma. Na Kryme. Ale aj tu som si už našla kamošov: Angelinu a Mishu,“ hovorí Kamila. „Je to nádherné dieťa,“ poznamenáva sociálna pracovníčka z charity. „Keď sme nasadli na vlak, ktorý nás mal odviezť sem, nechceli pustiť môjho brata Mustafu cez hranice. Našťastie už je s nami,“ podelila sa Kamila o svoje zážitky. Strach o život jej brata, ju neustále traumatizuje. Pracovníci charity sa Kamilu snažia naučiť ho prekonať. Často spomína na svoju Hartanu („stará mama“ po tatársky), ktorá ostala na Kryme: „Veľmi mi chýba stará mama, rada snívam o tom, že sa prestane strieľať a budem sa môcť opäť vrátiť na Krym…“
Iľja
Iľja s mamou ušli pred bojmi z Luhanska. Vďaka miestnej charite si našli nový domov neďaleko Ľvova, na Západe. Iľja trpí downovým syndrómom a má veľmi slabý imunitný systém. Je takmer stále chorý a jeho stav si vyžaduje špeciálnu starostlivosť a liečbu. „Musí začať odznova. Noví ľudia, nové mesto a hádam aj noví priatelia,“ nádeja sa Iľjova matka. Hneď na to sa s úsmevom pýta: „Viete aká je jeho obľúbená pieseň? Everything´s gonna be alright (v preklade: Všetko bude v poriadku) od Boba Marleyho.“ A dodáva: „Sme nažive! Pomoc od charity znamená pre mňa a Iľju všetko. Ďakujeme!“
SKCH sa situácii na Ukrajine venuje už dlhšiu dobu. Aktuálne prebiehajúcu zbierku je možné podporiť ľubovoľným príspevkom na číslo účtu 2945463097/1100, variabilný symbol je 217 (účet vo forme IBAN: SK93 1100 0000 0029 4546 3097), alebo priamo na stránke www.charita.sk/ukrajina, kde je možné nájsť aj mnoho ďalších informácií o doterajšej pomoci.
Caritas Europa / SKCH