Jedna zo študentiek podporovaných Slovenskou katolíckou charitou zo zbierky Konferencie biskupov Slovenska spomína na to, čo prežila minulý rok: „Utekali sme dvakrát. V júni bolo najprv obkľúčené mesto Mosul. Deň pre tým, ako sa začali bojové operácie v našej oblasti sme sa rozhodli opustiť mesto. O týždeň nám bolo povedané, že sa môžeme vrátiť späť. Celý ten čas sme však žili v strachu. To sa nedalo vydržať. Rozhodli sme sa teda opäť odísť. Bolo to 10. augusta, keď sa začalo bombardovanie v našom meste. Strašne sme sa báli. Najprv sme počuli streľbu. Povedali, aby sme nevychádzali z domov. O nejaký čas nám povedali, že môžeme vyjsť a tak sme išli pešo 6 hodín. Celou cestou sme počuli výstrely a výbuchy. Nemysleli sme si, že sa už nevrátime do našich domov. Keď sme prišli do Erbilu, zostali sme tam 7 dní. Spali sme na podlahe, každý kde mohol. Potom nám povedali, že ideme na lepšie miesto, do Kirkuku. A tak sme tu. Minulý rok bol strašný. Ale teraz je to lepšie a môžem aj pokračovať v štúdiu.
Mons. Yousif Tomas Mirkis – arcibiskup Kirkúku a Suleimanyie hovorí o situácii v krajine:
Mons. Yousif Tomas Mirkis sa narodil v irackom Mosule. 30 rokov pôsobil v Bagdade ako kňaz, professor teológie a vydavateľ.
Aká je momentálne situácia v Iraku a Kirkuku?
Keď som pred 2 rokmi prišiel do Kirkúku, situácia bola zložitá, lebo od invázie Američanov do Iraku v roku 2003 situácia nie je stabilná.
Ale od júna minulého roku, po obsadení Mosulu Islamským štátom, sa situácia pre kresťanov veľmi zhoršila. Z mesta Mosul utieklo až 130.000 ľudí. Na Pláňach Ninive sa úplne vyľudnilo okolo 13 miest a dedín.
V Kirkúku a v ďalších oblastiach Kurdistanu sme museli týchto ľudí prijať a odvtedy sa im snažíme pomôcť. Dávame im jedlo, ubytovanie, domy, lebo mnohí z nich prišli úplne bez ničoho. Všetko museli opustiť.
Utečenci boli zo začiatku prichýlení v 370 – tich rodinách v Kirkúku a v 500 rodinách v Suleimanyi. V Kirkúku sme neskôr prenajali domy, ubytovali sme ich v školách a na rôznych iných miestach. 74 rodín žilo viac ako rok v kostole. Ďalších sme umiestnili do utečeneckého tábora v Sulemanyi. Ale stany nie sú veľmi vhodné v našej klíme. V zime tu je príliš zima a v lete zas príliš teplo. Tak sa im snažíme radšej nájsť ubytovanie v domoch.
Doteraz už tretina z týchto utečencov odišla. Niektorí odišli do Bagdadu, alebo do severného Iraku alebo z Iraku odišli úplne a pokúsili sa o emigráciu do Európy, Ameriky alebo do Austrálie.
Ako vidíte perspektívu kresťanov vo vašej diecéze
V lete 2014 tu bola optimistická perspektíva, že do 3-4 týždňov sa podarí oslobodiť Mosul a Islamský štát z tohto mesta vyhnať. Ale časom sa tento problém stále viac a viac prehlbuje. Teraz sú mnohí z týchto kresťanov na úteku už zúfalí. Myslia si, že už nikdy nedostanú späť svoje domy a nebudú sa môcť vrátiť do svojich dedín. Preto sa mnohí z nich rozhodli emigrovať.
Problémom nie je len Islamský štát ale aj chudoba a korupcia. Budúcnosť 50-tich percent irackej populácie, ktorá je mladšia ako 30 rokov, je ohrozená. Minulý rok sme začali preto pomáhať nielen rodinám, ale aj univerzitným študentom.
A toto je výnimočné pre naše mesto Kirkúk, lebo v Kirkúku sa rozpráva po arabsky, takže mnohí vysídlení študenti nás požiadali o pomoc a prijatie na univerzite v Kirkúku.
Potrebujú pomoc, potrebujú podporu. Minulý rok sme takto pomohli 200 študentom a boli úspešní a tešíme sa z toho. Ale tento rok to vyzerá tak, že budeme mať 400 až 500 kresťanských študentov, ktorí študujú medicínu, farmáciu, strojárstvo, za zubárov a iné odbory. Bez podpory biskupských konferencií v iných krajinách by sme to nezvládli.
Pre mňa je úplnou prioritou pomôcť týmto mladým ľuďom, pretože oni sú našou budúcnosťou. A ich budúcnosť je veľmi dôležitá. Ak sa stanú lekármi, farmaceutmi alebo odborníkmi v inej oblasti, budú môcť zásadne našej krajine pomôcť. Potrebujeme ich a sme povinní im teraz pomôcť.
Minulý rok sme dostali pomoc z Francúzska, Nemecka, Slovenska, Spojených štátov či Španielska. Budúci rok budem opäť hľadať pomoc, aby sme mohli všetkým zabezpečiť jedlo a prenajať domy, aby mali strechu nad hlavou.
Veľmi pekne ďakujeme za pomoc Slovákov. Prosím aj tých, ktorí nemôžu prispieť finančne, aby na nás nezabudli. Modlite sa za nás, lebo modlitba je veľmi silná a môže nám pomôcť.
Sme kresťania, sme vašimi bratmi a sestrami. Veď aj vy pred niekoľkými rokmi ste boli ako kresťania na Slovensku prenasledovaní. Teraz sme na rade my. O to lepšie môžete pochopiť, čo to znamená byť prenasledovaný ako veriaci, ako kresťan.
Anton Frič, Anna Bartošová
Projekt môžete podporiť prostredníctvom zbierky Slovenskej katolíckej charity na čísle účtu 2945463097/1100 (účet v tvare IBAN: SK93 1100 0000 0029 4546 3097), VS 229 pre utečenci v zahraničí bez geografického rozlíšenia a VS 230 pre pomoc utečencom na území SR a ich integrácia.
Alebo môžete poslať darcovskú sms v tvare DMS medzera UTECENCI na číslo 877.