Rodinám vnútorných presídlencov v Gruzínsku charita pomohla účinne | Slovenská katolícka charita


Rodinám vnútorných presídlencov v Gruzínsku charita pomohla účinne

pridal: wp-dev | dátum: 6. augusta 2012 | kategória: Aktuality

Text: Božena Baluchová, Foto: archív SKCH

Začiatkom leta prebehol monitoring ročného projektu Slovenskej katolíckej charity (SKCH) v Gruzínsku, ktorý bol finančne realizovaný z grantovej schémy podpory SlovakAid. Ako konkrétne sa pomohlo 22 rodinám presídlencov z Abcházska, žijúcich v gruzínskom meste Khobi, objasnia projektová koordinátorka SKCH: Júlia Aguado a generálny sekretár SKCH Radovan Gumulák.

Ako a prečo sa človek stane presídlencom?

JA: Presídlencom sa stáva osoba, ktorá je z rôznych dôvodov (pre ozbrojený konflikt, prírodnú katastrofu, zlú ekonomickú situáciu atď.) nútená opustiť svoje prirodzené prostredie, svoju rodnú krajinu. Ide o tzv. nútenú migráciu. Často používaným výrazom pre takúto osobou je aj výraz „utečenec“.

Prečo sa museli celé rodiny presúvať z Abcházska do Gruzínska?

JA: Presídlenci z Abcházska sú výsledkom gruzínsko-abcházskeho ozbrojeného konfliktu v rokoch 1991 až 1993, ktorý skončil porážkou gruzínskych vojsk, vyhlásením nezávislej Abcházskej republiky a následným násilným odsunom, či núteným útekom obyvateľov gruzínskej národnosti z tejto de facto nezávislej republiky. Mnoho z týchto ľudí muselo ujsť doslova zo dňa na deň, pokiaľ nechceli čeliť hrozbe smrti zastrelením.

Na čo konkrétne bol sústredený projekt pomoci SKCH presídlencom v Gruzínsku?

RG: Projekt mal dva základné ciele: zabezpečiť zlepšenie socio-ekonomických podmienok zraniteľných rodín presídlencov, ich integrácia do lokálnej spoločnosti; a vypracovať stratégiu pre pridelenie pomoci pre presídlencov v regiónoch Gruzínska a následne akčný plán pre implementáciu prioritnej pomoci pre presídlencov. Dôležité bolo vytvorenie metodiky a konkrétnych odporúčaní pre regionálne inštitúcie v Gruzínsku, pracujúce s utečencami, ako aj pre iných potenciálnych poskytovateľov pomoci. Dokumenty sú už v v súčasnosti využívané Ministerstvom pre presídlencov, utečencov a bývanie v Gruzínsku a Regionálnym centrom pre presídlencov v regióne Zugdidia, do ktorého patrí aj naša cieľová komunita – nachádzajúca sa v meste Khobi (v časti Thorsa).

Koľko ľudí na ňom participovalo v SR a priamo v teréne za SKCH?

RG: Vedúcou organizáciou v projekte bola Slovenská katolícka charita (SKCH). Tá realizovala projekt v spolupráci tamojším partnerom – Ministerstvom pre presídlencov, utečencov a bývanie v Gruzínsku (MPUB). Na realizácii projektu sa podieľal expertný tím – zložený zo štyroch slovenských a štyroch gruzínskych expertov. Projektový tím, zabezpečujúci celkový manažment projektu, bol zložený z jedného projektového manažéra a projektovej koordinátorky – za slovenskú, aj gruzínsku stranu.

V akých oblastiach sa realizovala v roku 2011 pomoc (bývanie, zamestnanosť, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť atď.)?

JA: Jednou z priorít bolo zlepšenie doterajších podmienok bývania presídlencov a dobudovanie infraštruktúry. Napriek tomu, že gruzínska vláda zabezpečila v tejto odľahlej časti západného Gruzínska presídlencom provizórne bývanie, komunita sa ocitla v domoch bez elektriny, kúrenia či prívodu pitnej vody. Prostredníctvom projektu sa nám podarilo vybudovať vodovod na pitnú vodu pre centrum Thorsa. Vybudovali sme 12 komínov na bytových domoch, ktorých rýchla dostavba zabezpečila, aby rodiny (a hlavne deti) netrpeli chladom počas zimných mesiacov. V okolí (predtým blatistého areálu) boli vybudované chodníky, ako aj oplotenie s dvoma kovovými, uzamykateľnými bránami – na zvýšenie bezpečnosti v tejto bytovej zóne, ako aj ochranu poľnohospodárskej techniky, či chovaných zvierat.

Ako je to so zamestnanosťou a zabezpečením obživy v tejto oblasti?

JA: V projekte sme si vytýčili aj zlepšenie možnosti presídlencov zabezpečiť si živobytie prostredníctvom poľnohospodárskej výroby. Keďže v danej lokalite majú obmedzené pracovné možnosti nielen presídlenci, ale aj tamojší lokálni obyvatelia. Nezamestnanosť je tu veľmi vysoká, vytváranie alternatívnych zdrojov zárobku je priam nevyhnutné. Komunita dostala od vlády do prenájmu 5 hektárov ornej pôdy, nemala však prostriedky, ani skúsenosti – potrebné na jej obrábanie. V rámci projektu sme im preto zabezpečili potrebné technické vybavenie (traktor, pracovné náradie), ako aj rôzne druhy osiva a hnojivo. Rovnako dôležité bolo zaškoliť presídlencov v postupoch správnej poľnohospodárskej praxe a naučiť ich – ako svoje farmárske produkty umiestniť na miestny trh. Aktivity projektu, zamerané na rozvoj poľnohospodárskych a marketingových zručností presídlencov, splnili účel. Rodiny presídlencov sa naučili obrábať ornú pôdu, zasiať kukuricu, sóju, aj zasadiť fazuľu či cibuľu. Z jesennej úrody si dokázali zabezpečiť sebestačnosť a dokonca niektoré produkty aj predali.

SKCH zabezpečila dodanie obrábacej techniky. Ako sa zvýšila produktivita práce a ako reagovali obdarovaní ľudia v komunite?

RG: Komunita presídlencov sa do projektu od začiatku aktívne zapájala. Jej lídri boli vyzývaní k pripomienkovaniu jednotlivých riešení a aktivít. Ich reakcie, postrehy, či prejavy spokojnosti alebo nespokojnosti boli brané do úvahy. Práve oni majú benefitovať z výsledkov projektu a ďalej sa zodpovedne starať o to, čo nadobudli. Situácia po implementácii projektu je neporovnateľná s tou spred dvoch rokov. Celá komunita sa aktívne zapojila do poľnohospodárskych aktivít, na obsluhu traktora a jeho príslušenstva boli hneď zaučené vybrané osoby z komunity, ktoré svoje služby teraz ponúkajú aj okolitým komunitám. O zvýšenej pracovnej produktivite svedčí aj samotná minuloročná hojná úroda, zozbieraná z približne 5 hektárov pôdy.

Ako možno zabezpečiť udržateľnosť naštartovaných zmien (aj po ukončení projektu SKCH)?

JA: Udržateľnosť projektu a pozitívnych zmien, ktoré nastali v komunite, je priamo závislá od ďalšej angažovanosti všetkých zainteresovaných strán. Samospráva mesta Khobi sa písomne zaviazala voči komunite – prevziať zodpovednosť za údržbu novovybudovaného vodovodu. Dôležitá je aj veľká motivácia a angažovanosť gruzínskeho partnera (MPUB) v problematike utečencov. Práve ministerstvo bolo dôležitým prostredníkom, pri presadzovaní a osvojení si nových metodík koordinácie pomoci na regióne v Regionálnom centre pre presídlencov v regióne Zugdidi.

Ako boli nastavené plánovanie a nástroje na dlhodobé udržanie poľnohospodárskych aktivít?

RG: Experti projektu vypracovali, preložili do gruzínčiny a rozdistribuovali medzi rodiny stručnú príručku „dobrej poľnohospodárskej praxe“. V rámci metodických usmernení pre presídlencov tiež vypracovali jednoduchý návrh na prevádzku a financovanie dodanej poľnohospodárskej techniky. Na jej prevádzku bol vytvorený tzv. Fond údržby a opráv, do ktorého by mali presídlenci pravidelne prispievať. Vybrané slovenské farmárske rodiny z obce Lokca na Orave prostredníctvom dvoch zbierok „Cukrík pre Gruzínsko“ (zapojenie detí z Lokce do aktivity šetrenia finančných prostriedkov) a „Zrno pre Gruzínsko“(príspevky dospelých ľudí z Lokce do aktivít na podporu pestovania plodín v Khobi) zabezpečili pre rodiny presídlencov osivo, hnojivo a pohonné hmoty do traktora. Medzi rodinami z Khobi a rodinami z Lokce boli počas projektu vytvorené partnerstvá, ktoré naďalej pretrvávajú.

Akú úlohu v úspešnosti projektu zohrali vybraní experti zo slovenskej aj gruzínskej strany a ako sa do projektu vložila konkrétna komunita presídlencov v novom prostredí?

JA: Experti projektu boli odbornými garantmi projektu. Projekt si vyžadoval kvalifikované osoby, so skúsenosťami a poznatkami v odbore stavebníctva, vodohospodárskych prác, poľnohospodárstva, ale aj osoby – skúsené v oblasti práce s komunitami vnútorných presídlencov v Gruzínsku. Myslím, že sa nám podarilo vystavať práve takýto tím odborníkov, ktorých vzájomná spolupráca bola pre úspech projektu veľmi dôležitá.

Pred niekoľkými týždňami sa vrátili pracovníci/čky z MZV SR z kontrolného monitoringu projektových aktivít SKCH v Gruzínsku. Aké boli reakcie, a ktoré osobitosti projektu boli vyzdvihnuté (a prečo)?

RG: V júni 2012 delegácia Ministerstva zahraničných vecí SR vykonala monitorovaciu cestu v Gruzínsku – práve z dôvodu evaluácie výsledkov projektu. Všetci zúčastnení vyjadrili veľkú spokojnosť s výsledkami projektu. Monitoring bol zameraný na nasledovné aspekty: miera splnenia stanovených cieľov, miera participácie cieľovej skupiny na projekte a jeho aktivitách, ako aj miera publicity projektu. Bola vyzdvihnutá vysoká úroveň spolupráce partnerov projektu a veľká miera zúčastňovania sa komunity na aktivitách, ako aj celková informovanosť okolitej verejnosti o projekte a pozitívny ohlas medzi inštitúciami na miestnej i regionálnej úrovni. V danej lokalite pôsobí zatiaľ len veľmi málo poskytovateľov pomoci, čo ešte umocňuje význam projektu SKCH v regióne Zugdidi.

Je možné, že sa Gruzínsko v budúcnosti opäť zaradí do zoznamu prioritných krajín v rámci Slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci?

JA: Gruzínsko pre rok 2012 síce bolo zaradené medzi prioritné krajiny Slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci, ale len v rámci programu technickej pomoci, ktorého kľúčové oblasti sa týkali transformačných procesov v krajine a budovania občianskej spoločnosti. Ministerstvo však nevylúčilo možnosť, že do budúcna znovu rozšíri sektorové zameranie v krajine o ďalšie oblasti. Pri výbere sektorových priorít bude brať do úvahy aj pripomienky a odporúčania mimovládnych rozvojových organizácií, aktívnych v rámci Platformy mimovládnych rozvojových organizácií.