Keď príde nešťastie, príde i pomoc. Štáty, mimovládky, charity dajú dokopy najnutnejší materiál a na miesto ničivej povodne alebo ničivej vojny zamieri humanitárna pomoc. Čo ľudia v núdzi potrebujú? Niekedy i nepriestrelné vesty, ako ukazuje aktuálna situácia na Ukrajine. Taký materiál im ale dodať nevieme, tvrdí v rozhovore o poskytovaní humanitárnej pomoci generálny sekretár Slovenskej katolíckej charity RADOVAN GUMULÁK.
Kedy príde rozhodnutie: “Treba tam ísť“?
V rámci Caritas Internationalis máme čosi ako pohotovostný tím. Sídli v Ríme a zhŕňa informácie od členských organizácií, ktorých je 165 po celom svete. Keď boli povodne v Bosne a Srbsku, náš miestny partner, ktorým je Caritas Bosna, urobil analýzu potrieb, monitoring terénu, vyčíslil rozsah pomoci a zavesil ich na náš vnútorný komunikačný systém. My sme vyhlásili zbierku materiálnej pomoci, ľudia nám začali nosiť veci, všetky sa zviezli do centrálneho skladu, kde sa triedili, potom poslali kamiónom na Balkán. Okrem materiálnej zbierky sme pre obrovský rozsah škôd vyhlásili aj zbierku finančnú.
Organizuje sa humanitárna pomoc ľahko?
Ak je krajina blízko, ide to. Ak treba pomáhať na ďaleké vzdialenosti, tam už je letecká doprava predsa len drahá. V takýchto prípadoch sa robia skôr finančné zbierky. Teraz riešime Ukrajinu. Keď sme poslali pomoc, ukrajinskí colníci nám to vrátili, vraj nám treba akúsi bumašku z Kyjeva.
Čo dnes komplikuje dostať pomoc z bodu A do bodu B najviac?
Pokiaľ ide napríklad o vývoz humanitárnej pomoci do tretích krajín, predpisy Európskej únie sú prísne. Keď sme zabezpečovali pomoc Srbsko a Bosnu, ani sme netušili, čo všetko bude treba vypísať. Je to síce zložité, ale stále sa to dá zvládnuť v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí alebo zastupiteľským úradom. Keď sú krízové situácie, všetko ide akosi ľahšie a zbytočne nikto nerobí problémy. To, že nám materiál na Ukrajine stopli, je zvláštne.
Celý rozhovor nájdete na Aktuálne,sk.
Svetový humanitárny deň bol vyhlásený OSN v decembri roku 2008. V tento deň roku 2003 bol zbombardovaný úrad OSN v Bagdade, počas ktorého zomrel Sergio Vieira de Mello, vysoký komisár pre ľudské práva a špeciálny zástupca generálneho sekretára pre Irak, spolu s ďalšími 21 humanitárnymi pracovníkmi. Tento deň je venovaný všetkým humanitárnym pracovníkom, ktorí prišli o život pri záchrane životov a ochrane zdravia ľudí postihnutých mimoriadnymi udalosťami ako je vojna alebo prírodná katastrofa. (zdroj kalendar.azet.sk)