Rozhovor s pedagógmi: Dištančné vzdelávanie nenahradí interakciu medzi žiakom a učiteľom | Slovenská katolícka charita


Rozhovor s pedagógmi: Dištančné vzdelávanie nenahradí interakciu medzi žiakom a učiteľom

pridal: charita | dátum: 9. januára 2021 | kategória: Rozhovory

Množstvo detí stráca kvôli pandémii v čase zatvorenia škôl spojenie s učiteľmi a výučbou. Až 23-tisíc detí nemá prístup na internet a až 40-tisíc detí je ohrozených „výpadkom“ z procesu výučby kvôli sociálne znevýhodnenému prostrediu a nedostatku technologických pomôcok. Pre žiakov to môže mať trvalé následky.

Ako v skutočnosti prebieha dištančná výučba na školách, čo znamená pre učiteľov a aké budú jej dopady? Pýtali sme sa pedagógov zo Spojenej školy internátnej v Bytči, ktorej sme prostredníctvom Dobrého anjela darovali 5 tabletov pre deti. Odpovedajú Božena Bašová, vyučujúca výtvarnej výchovy, slovenského jazyka a literatúry deviateho ročníka, a Mária Holáčiková, vyučujúca žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia v spojenej triede.

Ako prebieha dištančná výučba vašich žiakov? Dokáže online vzdelávanie nahradiť klasické vzdelávanie v triedach?

M. H.: Celý výchovno-vzdelávací proces sme sa snažili prispôsobiť podmienkam žiakov. So žiakmi, v zastúpení ich rodičov, som komunikovala individuálne cez telefonické hovory, sms, messenger, e-mail, portál Bez kriedy, portál Alf. Na facebooku sme vytvorili skupinu, kde sa mohli prihlásiť a stiahnuť, poprípade pozrieť rôzne vzdelávacie materiály alebo videonahrávky, ktoré skvalitnia ich vyučovací proces. Online hodiny som realizovala cez zoom, poprípade webex, ale sú veľmi náročné, keďže žiakom je potrebné poskytnúť individuálny prístup. Veľmi dôležitá je interakcia učiteľ – žiak a to sa cez online vzdelávanie nedá.

B. B.: Vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je naozaj špecifické a ani v prípade  internetového pripojenia nie je dištančná forma pre našich žiakov vyhovujúca. Každý náš žiak si vyžaduje každodenné, systematické opakovanie a precvičovanie učiva a najmä individuálny prístup, pohotové usmernenie, opakované vysvetľovanie a využívanie rôznych špeciálnych foriem a metód práce. Rodičia nedisponujú vedomosťami, ako sa s takýmito deťmi učiť, často nevedia, ako im majú učivo sprostredkovať. Okrem toho niektorým chýba trpezlivosť, ktorá je pri týchto žiakoch veľmi potrebná.

„Rodičia nedisponujú vedomosťami, ako sa s takýmito deťmi učiť, často nevedia, ako im majú učivo sprostredkovať. Okrem toho niektorým chýba trpezlivosť, ktorá je pri týchto žiakoch veľmi potrebná.“

Máte v triedach aj žiakov, ktorí nemohli byť online?

B. B.: Áno, máme ešte dosť žiakov, ktorí nemajú internetové pripojenie a počítač. Komunikovali sme prostredníctvom SMS a pravidelne sme spolu telefonovali. Pracovné listy a učebné materiály sme zasielali poštou alebo sme ich osobne priniesli k nim domov a vložili do poštovej schránky.

Okrem počítača a prístupu na internet chýba niektorým deťom miesto, kde by sa mohli nerušene učiť. Nemajú vlastnú izbu, ani stôl na písanie úloh a často ani vonkajšiu motiváciu na vzdelávanie od rodičov. Stretávate aj s takýmito deťmi?

M. H.: Niekedy nie je až také dôležité mať vlastnú izbu ani písací stôl, ale dôležitý je záujem, aby sa dieťa vzdelávalo a to hlavne zo strany rodičov. Snažili sme sa vždy rôznymi spôsobmi zmobilizovať rodiča aj žiaka a zatiaľ sa nám to vždy podarilo.

B. B.: Materiálne zabezpečenie ešte neznamená, že sa žiak rád vzdeláva a dosahuje v škole dobré výsledky. Dieťa nemusí mať svoju izbu a svoj stôl na prípravu do školy. Potrebuje  podnetné prostredie, láskavých rodičov, ktorí sa o dieťa zaujímajú, ktorí ho motivujú k učeniu a vzdelávaniu ako celku. V takýchto rodinách vidíme oveľa väčší problém práve v málo podnetnom prostredí, v nedostatočnej motivácii k vzdelávaniu a v nezáujme o dieťa vo všeobecnosti  zo strany rodičov. Učiteľky a učitelia s rodičmi a žiakmi denne telefonujú, vysvetľujú, motivujú a povzbudzujú k učeniu. Spätná väzba a dôsledná domáca príprava je však aj napriek veľkému úsiliu vyučujúcich slabá.

Predpokladá sa, že rozdiely v možnostiach participácie žiakov na školských hodinách sa odrazia neskôr v ich výsledkoch. Očakávate to aj vo svojich triedach?  

M. H.: Participácia žiakov na vyučovaní je veľmi dôležitá a verím, že mi dajú za pravdu aj viacerí pedagógovia, že sa nedá nahradiť ničím. V mojej triede mám veľké šťastie, že spolupráca s rodičmi je vynikajúca, čo sa pozitívne odráža aj na výsledkoch vzdelávania žiakov. Tam, kde žiaci majú medzery, sa snažíme cielenými obsahovo aj metodicky premyslenými hrami a vzdelávacími činnosťami rozvíjať tvorivé myslenie a dobehnúť zameškané učivo. Dôležité je v priebehu vyučovania vytvárať podnetné a motivujúce prostredie.

„Nedostatočne osvojené učivo sa dá postupne doučiť, ale sociálna izolovanosť a z nej vyplývajúce problémy sa odstraňujú ťažšie.“

Okrem samotného vzdelávania vidíte aj iný dopad online školy na vývin detí?

B.B.: Zdravotne znevýhodnené dieťa potrebuje pravidelnú a systematickú prácu so špeciálnym pedagógom, ktorá sa najlepšie dá realizovať v škole, kde mu okrem vyučujúcich poskytujú intervencie aj odborní zamestnanci CŠPP (Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva – pozn. redakcie). Dôležitý vplyv na jeho vývin má aj sociálne prostredie a komunikácia v rámci rovesníckych skupín.  Nedostatočne osvojené učivo sa dá postupne doučiť, ale sociálna izolovanosť a z nej vyplývajúce problémy sa odstraňujú ťažšie.

M. H.: Našich žiakov nielen vzdelávame, ale aj vychovávame. Musím sa priznať, že veľakrát sa pasujeme nielen do roly učiteľa, ale aj rodiča, lekára, právnika, sociálneho pracovníka atď. a hájime záujmy našich výnimočných detí. Práve pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je socializácia a interakcia so spolužiakmi veľmi dôležitá a výrazne sa odzrkadľuje v emočnom a sociálnom vývine, čo môže mať za následok negatívne začlenenie sa do spoločnosti. V prípade našich detí, ak by sa malo iba dištančne vzdelávať, mám strach o ich budúcnosť aj duševné zdravie.

Čo Vám ako vyučujúcej pomohlo vo Vašej práci počas dištančného vzdelávania? Čo Vám, naopak, prinášalo najväčšie ťažkosti?

B. B.: Pomohlo mi dobré vybavenie školy IKT, spolupatričnosť mojich kolegov a kolegýň a ochota pomôcť a poradiť si navzájom bez ohľadu na čas a spôsob. Milo ma prekvapila aj ochota, snaha a úsilie mnohých rodičov.  Táto forma vzdelávania mi umožnila prakticky vyskúšať aj iné formy a metódy vzdelávania a uvedomila som si, že je potrebné v oveľa väčšej miere využívať a sprostredkovať žiakom IKT (Informačné a komunikačné technológie – pozr. redakcie).    

Najväčšie ťažkosti som pociťovala pri dištančnom vzdelávaní žiakov so sociálne znevýhodneného prostredia a tých  žiakov, ktorým zdravotné znevýhodnenie neumožňovalo plnohodnotné vzdelávanie dištančnou formou. Žiakom, ktorí mali sklony k záškoláctvu a  plnenie školských povinností im robilo problémy aj počas bežného školského roka, obdobie dištančného vzdelávania veľmi uškodilo. Práve táto skupina žiakov si bude po návrate do školy vyžadovať  najväčšiu pozornosť a najviac času na nápravu.

M. H.: Snažím sa nájsť pozitívum počas dištančného vzdelávania, ale nenachádzam. Áno, museli sme sa prispôsobiť situácii a byť zodpovední. Učiteľ by mal byť flexibilný a prispôsobiť sa aktuálnym podmienkam. Určite som sa zdokonalila vo svete technológii a našla som rôzne interaktívne cvičenia, ktoré využívame a zľahčujú nám vyučovací proces.

„Veľmi dôležitá je interakcia učiteľ – žiak a to sa cez online vzdelávanie nedá.“

Asi najväčšie ťažkosti počas dištančného vzdelávania vidím vo veľkom počte hodín za počítačom. Keďže v triedach sa vyučuje viacero ročníkov, materiály musia byť šité na mieru podľa individuálnych možností a schopností žiakov. Tak, ako povedal Ján Amos Komenský: ,,Je dôležité vytvoriť žiakom také podmienky, aby sa mohli vzdelávať všetky deti bez rozdielu.“

Pandémia akoby upozornila na niektoré nedostatky systému. Vnímate to tiež takto?

B. B.: Nedostatky sa v tomto období prejavili vo viacerých rezortoch, nielen v školstve. Samozrejme, že školstvo rezonuje asi najviac, pretože dištančné vzdelávanie odhalilo mnohé úskalia nielen vzdelávania, ale aj rodinných a medziľudských vzťahov. Nariadenia a zákony nám odhalené problémy nevyriešia.  Prosperujúcu demokratickú spoločnosť vytvoria iba slušní a vzdelaní ľudia so sociálnym cítením. Takí vyrastajú iba v dobre fungujúcej a milujúcej rodine.

M. H.: Myslíte? Chcela by som tomu veriť, ale akosi nemôžem. Stále som toho presvedčenia, že povolanie učiteľa je poslanie a v tomto duchu sa snažím vychovávať a vzdelávať moje deťúrence, tak ich oslovujem. Nechcem, aby to vyzeralo skepticky, ale s každou novou vládou prichádza nejaká nová reforma, v ktorej mi uniká žiak. Ale chcem tomu veriť, že všetko sa robí v prospech žiakov.


Každý rok od 1. júna do polovice septembra organizujeme Zbierku školských pomôcok. V reakcii na dištančné vzdelávanie sme v roku 2020 rozšírili zbierku o tablety a notebooky.

Podobnú výzvu vytvorila aj známa novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová a vyzbierané tablety venovala deťom z Dobrého anjela. Veľmi sme sa potešili, keď nás z neziskovej organizácie kontaktovali s ponukou prerozdelenia získaného daru, aby sme pomohli aj našim núdznym. Päť tabletov tak smerovalo k žiakom zo školy v Bytči. Elektronické pomôcky boli odovzdané riaditeľke školy Anne Ďurajkovej.

Pani riadieľka nám za sprostredkovanie daru poďakovala v liste, v ktorom priblížila aj jeho využitie:

Našu školu navštevujú žiaci s mentálnym a viacnásobným zdravotným znevýhodnením. S poľutovaním musíme konštatovať, že  aj medzi nimi je skupina detí, ktorých rodiny sa nachádzajú v hmotnej núdzi alebo patria medzi nízkopríjmové rodiny aj  napriek tomu, že ich rodičia sú zamestnaní. Viacerí nevlastnia počítač, notebook alebo tablet a preto sa nemohli počas dištančného vzdelávania vzdelávať on-line formou.

Práve tejto skupine detí bol dar od Dobrého anjela určený. Na pedagogickej rade školy sme sa spoločne dohodli, ktorým deťom tablety odovzdáme.

Jeden sme odovzdali starej mame, ktorá sa na základe rozhodnutia  súdu sama stará o svoje tri školopovinné vnúčatá, z ktorých dve sú zdravotne znevýhodnené. Ďalší tablet dostala viacpočetná rodina, v ktorej obidvaja rodičia pracujú, zodpovedne sa o svoje deti starajú, ale napriek tomu patria do skupiny nízkopríjmových rodín. Dve deti z tejto rodiny sú žiakmi našej školy.

Ďalšie tri tablety sme sa rozhodli ponechať počas prezenčnej formy vzdelávania v triedach žiakov, ktorým boli tablety pridelené s možnosťou ponechania na domácu prípravu v čase víkendov, prázdnin, prípadne opakovaného dištančného spôsobu vzdelávania (od 10.11.2020 sa prezenčne vzdelávajú už aj žiaci druhého stupňa). Do tabletov sme nainštalovali vzdelávacie programy a pripojenie na školský internet, aby s nimi mohli žiaci pracovať v rámci opakovania a precvičovania učiva.

Na záver sa chceme ešte raz v mene našich žiakov srdečne poďakovať Slovenskej katolíckej charite a neziskovej charitatívnej organizácie Dobrý anjel za dar a nezištnú pomoc.

Mgr. Anna Ďurajková,
riaditeľka školy

Autor: Monika Čopíková