Sestra Mária Nonnata Vrbová

pridal: charita | dátum: 27. decembra 2019 | kategória: Podcasty

Mária Vrbová, rehoľným menom sr. Nonnata,  sa narodila 7. januára 1930 v Krásnom Dube, (dnes súčasť obce Horná Súča) na pohraničí Slovenska a Moravy. Narodila sa u starých rodičov, ktorí ju vychovávali celé detstvo.

Obdobie vojny

Na vojnu si Mária spomína len matne, keďže mala v čase jej vypuknutia len 9 rokov. Po konci vojny mala Mária 15 rokov. Mladosť prežila, ako sama hovorí, tancom a spevom.

Rané roky komunizmu

Nástup komunistického režimu režimu pamätníčka vnímala, no politickým dianím sa príliš nezapodievala. Ako sama vraví: „Čo 18 ročne dievča zaujíma? Svet mu je ružový.“ Po vstupe do spoločenstva pôsobila v Martine, kde si dokončovala zdravotné vzdelanie a začala pracovať v miestnej nemocnici ako zdravotná sestra. Ako už členku spoločenstva ju chodila navštevovať teta aj starká, no po čase sa ich kontakt obmedzil na písomný, neskôr telefonický.

Mária, už ako sr. Nonnata v roku 1950 pracovala v nemocnici v Bratislave. Hrozilo, že budú musieť miesto opustiť a tak si ju zavolal predstavený a opýtal sa, či si je istá, že chce byť sestričkou. Istá si bola. „Tak ma dali z Bratislavy do Pezinku, lebo vraj z psychiatrie nebudú tak skoro brať, že tam môžu pracovať rehoľné sestry, tak som v Pezinku pracovala až do roku 1962.

Od Močenka až po revolúciu

V auguste roku 1967 uzavrelo Ministerstvo kultúry ČSSR so Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia dohodu o presnom vymedzení práce rehoľníčok, a to len v ústavoch sociálnej starostlivosti, domovoch dôchodcov, zariadeniach Charity pre cirkevné osoby a výrobniach bohoslužobných potrieb. Toto teda definitívne ukončilo pôsobenie rehoľníčok v poľnohospodárstve a priemysle. Dostať sa pod Katolícku Charitu znamenalo pre sr.  Nonnatu zlepšenie situácie. Niektoré sestry presunuli do Čiech, kde začali pôsobiť v domovoch dôchodcov, sr. Nonnata však ísť kvôli svojmu zdravotnému stavu nemohla. Dostala sa ale do charitného domu v Močenku, kde pracovala v administratíve.

„Obdobie komunizmu nás scelilo, boli sme silné a držali sme spolu. Mali sme, Bohu vďaka, silné spoločenstvo.“

Sestra Mária Nonnata Vrbová

Protirežimových demonštrácii sa sr. Nonnata neúčastnila, pád režimu však očakávala. Vnímala ho šťastne. Hoci sa mládeži venovala aj počas obdobia komunizmu, teraz to už nemusela robiť tajne. I napriek vysokému veku sa jej venuje dodnes. V Močenku pôsobila do roku 1992 a neskôr sa presunula do Rajca, kde už mohla pracovať opäť v zdravotníctve. V roku 2000 jej zistili rakovinu prsníka. Dodáva: „Pozrite sa, keď nemáte zomreť, nezomrete!“

Dnes je na starobnom oddychu v komunite Vincentiek v Belušských Slatinách, kde v januári 2020 oslávi 90 rokov. Podľa sr. Nonnaty ich obdobie komunizmu scelilo. „Držali sa, boli silné. Mali sme, Bohu vďaka, silné spoločenstvo.“

Príbeh Sestry Bonavity je súčasťou príbehov 20. storočia, ktoré sú projektom neziskovej organizácie Post Bellum SK.