Od 1. marca 2020 prešla správa charitných domovov starších rehoľných sestier pod jednotlivé rehole. Charitné domy sa tak odlúčili od Slovenskej katolíckej charity (SKCH), ktorá sa na ich správe doteraz participovala.
Charitné domovy vznikali v priebehu 2. polovice minulého storočia. V tom období čelili rehole nepriazni zo strany politického režimu, ktorý sa obával výchovného vplyvu cirkvi, preto pristúpil k jej likvidácii. Dňa 13. apríla 1950 zaklopal na dvere mužských reholí a jednotlivcov obvinil z protištátnej činnosti. O niečo neskôr, 29. augusta, boli zatvorené i domovy rehoľných sestier. Všetky kláštory boli zrušené a majetok prepadol v prospech štátu.
Rehoľné sestry boli prevezené do tzv. sústreďovacích kláštorov. Boli nútené pracovať na poli a niektoré z nich v textilných továrňach v Čechách. Keď to režim nariadil, pomáhali v domovoch dôchodcov a ústavoch sociálnych služieb, avšak pod dozorom. Až po roku 1989 im boli pôvodné kláštory vrátené, hoci mnohé v zdevastovanom stave.
Cestou ku slobode mnohé sestry zostarli a nakoľko žili v izolácii vynútenej režimom, starostlivosť o ne prevzali nové a mladšie rehoľné sestry. Týmto spôsobom sa zo sústreďovacích kláštorov stávali charitné domovy pre rehoľné sestry seniorky a mnohé z nich tak fungujú až doteraz. No dnes okrem pôvodnej starostlivosti spolupracujú s okolitými farnosťami a blízkou komunitou. Nie sú miestom zabudnutia, práve naopak, sú miestom stretnutí a často i zdrojom charitatívnej, sociálnej a pastoračnej služby.
Slovenská katolícka charita sa so sestrami z charitných domovov oficiálne rozlúčila 18. februára na zasadnutí Rady SKCH v Spišskej Kapitule. Poďakovala sestrám za ich zaslúžilú činnosť i modlitby a zaželala veľa Božej milosti do ďalších rokov. So sestrami ostáva i naďalej v kontakte vďaka príbehom jednotlivých sestier, ktoré dokumentuje v spolupráci s organizáciou Post Bellum SK.