Svetový deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi: Hľadanie spoločnej zodpovednosti

pridal: charita | dátum: 30. júla 2020 | kategória: Aktuality

Od roku 2013, kedy Valné zhromaždenie OSN schválilo rezolúciu Zlepšovanie koordinačných snáh v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, si každoročne 30. júna pripomíname Svetový deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Medzinárodne stanovený dátum však nemá byť len pripomienkou. Je príležitosťou apelu na vlády, inštitúcie, spoločnosti a verejnosť, aby k trestným činom obchodovania s ľuďmi pristupovali s  osobitnou pozornosťou, ktorú si situácia vyžaduje.

Otroctvo na pultoch našich obchodov

Kakao, banány, káva či bavlna a produkty textilného priemyslu. To všetko sú produkty, za príbehom ktorých môžeme nájsť rôzne podoby nútenej i detskej práce vo vykorisťujúcich podmienkach hraničiacich, či priam spojených s otroctvom. Nadnárodné spoločnosti, ktoré s výrobkami obchodujú a prinášajú ich na pulty našich obchodov, si často určujú neprimerane nízku cenu výroby a v snahe minimalizovať vlastné náklady využívajú aj továrne ohrozujúce životy svojich zamestnancov. Mzda farmárov a pracovníkov v manufaktúrach často nevystačí ani na zabezpečenie základných životných potrieb a v konečnom dôsledku len prehlbuje ich chudobu.

Drobný pestovatelia a výrobcovia či zamestnanci v rozvojových krajinách nemajú pozíciu, v ktorej by mohli vyjednávať lepšiu odmenu za svoju prácu alebo dostupnosť pre nás bežných „benefitov“. Aj pri manipulácii s nebezpečnými chemikáliami pracujú často bez ochranných pomôcok, nemajú sociálne poistenie, chýba im prístup k pitnej vode, sú nútení pracovať až 10 či 16 hodín denne, niekedy bez preplatenia nadčasov, vo veľkom počte ľudí na malej ploche bez vetrania, bez prestávky a s obmedzovanou návštevou toalety. Pracujú v otrockých podmienkach ohrozujúcich ich bezpečnosť a zdravie – tak dospelí ako i deti. A dôvodom, prečo to akceptujú, je práve extrémna chudoba. Sú radi, že majú prácu. Často ani nevedia, aké podmienky považovať za vyhovujúce. Nemôžu sa združovať v odboroch a v prípade akýchkoľvek požiadaviek riskujú, že budú potrestaní a prídu o prácu.

V Afrike je do detskej práce zapojená až pätina detí, čo predstavuje 72 miliónov detí. V Ázii a Tichomorí pracuje 7 % všetkých detí, teda 62 miliónov. Zdroj: ILO /Ilustračné foto: Jessica Dimmock)

Často sa pracuje v nevhodných podmienkach, v stiesnenom priestore s veľkým počtom ľudí bez odvetrávania. /Ilustračné foto: Clean clothes campaign

Len v Ghane a na Pobreží Slonoviny  pracuje na kakaových plantážach viac ako 2 milióny detí, z ktorých viac ako 500 000 pracuje v nevhodných podmienkach. /Ilustračné foto: Jessica Dimmock

Naša rola v chudobe rozvojových krajín

Podmienky v rozvojových krajinách, ktoré často a zjednodušene považujeme za „prirodzené“ pre danú krajinu a možno i „miestny kolorit“, vychádzajú z historického vývoja, ktorej súčasťou je i kolonizácia, z prírodných podmienok, politického systému a globálneho ekonomického rozvoja. Treba si uvedomiť, že náš podiel na ich situácii je väčší, než sme si ochotní priznať. Klimatická zmena, spôsobená zväčša rozvinutými krajinami, je len jedným z príkladov. Na chudobu týchto krajín, ktoré zvykneme označovať ako „tretie“, vplýva ekonomika západu. Sme to my, ktorí ťažíme z ich  utrpenia…

Apelujeme na zmenu. Zodpovednými sú vlády a spoločnosti čerpajúce z miestnych ľudských a prírodných zdrojov, no situáciu ovplyvňuje aj celá spoločnosť. Nielen nečinnosť, ale i voľba v prospech pohodlia a konzumu napomáha pretrvaniu chudoby a porušovania práv. Naopak, odmietanie podobných výrobkov, o ktorých pokútnej minulosti vieme, vyvíja dôležitý spoločenský tlak na zmenu.

734 miliónov ľudí, teda  10% svetovej populácie, žije z menej ako 1,90 dolára za deň, čo predstavuje medzinárodne uznanú hranicu extrémnej chudoby. /Ilustračné foto: Caritas Internationalis

Podľa štúdie podľa štúdie Clean Clothes Campaign nízkopríjmové pracovné miesta chudobu skôr vytvárajú, než znižujú. /Ilustračné foto: Annie Spratt on Unsplash

Mzda farmárov a pracovníkov v manufaktúrach často nevystačí ani na zabezpečenie základných potrieb, nieto na zaplatenie školy pre deti či lekára. /Ilustračné foto: Zeyn Afuang on Unsplash

Slovenská katolícka charita, ktorá zabezpečuje projekt STOP obchodovaniu s ľuďmi, sa zapája do programu Ciele udržateľného rozvoja, známeho aj pod názvom Agenda 2030, a pripomína apel Sv. Otca Františka na odstránenie extrémnej chudoby. Všetci ľudia, bez ohľadu na krajinu, v ktorej pracujú, si zaslúžia bezpečné pracovné prostredie a spravodlivú odmenu za prácu, ktorá im umožní naplnenie životných potrieb, vzdelávanie a rozvoj.
Vyzývame preto k hľadaniu spoločenskej zodpovednosti a zmene spotrebiteľského správania, ktoré má dôsledky na život celej planéty.

Svetový deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi

Čo je FairTrade?
Certifikát FairTrade zaručuje, že ľudia, ktorí sa podieľali na výrobe, získali férovú sumu za svoju prácu. Tá je stabilná po celý rok a vopred určená pre každú oblasť a plodinu tak, aby zohľadnila náklady na výrobu a živobytie. Stabilná odmena umožňuje plánovať investície aj pre malých výrobcov a pestovateľov, dokonca si vziať pôžičku. Certifikát združuje miestnych výrobcov do družstva na demokratickom princípe a  k odmene za prácu im navyše vypláca sociálnu prémiu, ktorú je možné použiť pre dobro komunity, napr. vybudovanie zdravotného strediska, školy či infraštruktúry. Nad výrobou dohliada kontrolór z organizácie FairTrade, ktorý zároveň nabáda k ekologickému pestovaniu a výrobe šetrnej k životnému prostrediu. Program taktiež napomáha začleneniu znevýhodnených skupín, žien a hendikepovaných ľudí, do pracovného procesu. 

Ilustračné foto: Rocknwool on Unsplash

Uvedomelé nakupovanie je zodpovedné nakupovanie

Keď nabudúce budeme stáť v obchode, zamyslime sa nad tým, odkiaľ výrobok, ktorý si kupujeme, pochádza a aký príbeh sprevádza jeho cestu na pulty našich obchodov. Akú časť zo sumy na cenovke reálne dostali ľudia, ktorí na jeho výrobe pracovali? Myslime na to, že hoci je cena, ktorú platíme za tričko či banán, navonok nízka, v skutočnosti je prítomná v globálnych dôsledkoch, akou je migrácia, znečistenie prostredia, klimatická zmena, no najmä – straty na zdraví, morálke a mnohých životoch. Platíme ju stavom planéty a ľudskej spoločnosti.

Náš podiel na utrpení núdznych je väčší, než by sme očakávali, a skrýva sa v rozhodnutiach, ktoré konáme každodenne.