Bolo to v auguste 2014, panovala noc. Na úpätí pohoria sa objavil Islamský štát. Začal plieniť dedinu za dedinou. Tisíce obyvateľov, z ktorých väčšinu tvorili jezídi, minoritná náboženská skupina v Iraku, vraždil či bral do otroctva.
Útok trval niekoľko dní, teroristi postupovali rýchlo, zaberali územie za územím. Ženy a deti zhromažďovali v budovách školy či nemocnice, po dňoch čakania zajatcov brali ďalej, do veľkomiest. Smerovali do sýrskej Rakky či neďalekého irackého Mósulu, kde ich čakala dražba, trh s ľudským mäsom. Zo žien sa násilím stali manželky bojovníkov Islamského štátu, z detí budúce nevesty či noví džihádisti s vymytým mozgom ochotní položiť svoj život za Kalifát. Z jezídskych mužov sa už nestalo nič. Islamisti ich strieľali rovno na mieste.
Dnes od masakru uplynuli tri roky. Islamský štát stratil mnohé kľúčové miesta, ktoré obsadil v čase svojho najväčšieho ťaženia. Len nedávno padol Mósul, dvojmiliónové veľkomesto, islamistov čochvíľa vytlačia aj z neďalekého mesta Tal Afar. Dáeš, ako sa Islamský štát inak nazýva, stráca silu, no následky vojny sa však začínajú naplno prejavovať len teraz.
Mesto duchov
Nachádzame sa v Sindžári, meste v oblasti Šingál. Koalícii irackých a amerických vojsk trvalo rok, kým z územia vytlačili Islamský štát. Dáeš zapaľoval dom za domom, kúdolmi dymu bránil americkej leteckej podpore rozpoznať cieľ.
Stojíme, pozeráme sa vôkol seba. Obkolesujú nás popadané múry, rozbité cesty, rozstrieľané okná i autá. Na neďalekej križovatke stojí obhorený buldozér. Vpredu má zvláštny vrták, Islamský štát ho používal na kopanie strategických tunelov na pohyb pod mestom. Prechádzame sa ulicami, panuje mŕtve ticho. Občas spoza rohu vybehne skupina detí, cez deň sa sem chodia hrať, na noc ich rodičia volajú späť do tábora. Do domov nesmú, v mnohých sú nastražené míny. Mesto pre ne nie je bezpečné. Ich dočasný domov už roky tvoria stany rozmiestnené po okolitých planinách.
Nový domov
Smerujeme do neďalekého tábora v dedine Šerfadin, druhého najposvätnejšieho mesta jezídov. Umiestnených je v ňom niekoľko tisíc ľudí. Už tretí rok žijú v provizórnych podmienkach, na miestach, kde teplota v lete dosahuje pokojne aj 50 stupňov, istý čas nemali sprístupnenú ani pitnú vodu. Je takmer nemožné vytvoriť ľuďom, ktorých zasiahla vojna, v týchto podmienkach domov. Možné však je pokúsiť sa následky vojny čo najviac zmierniť.
Núdza iných sa nás týka
Po vypuknutí konfliktov na Blízkom východe bolo nevyhnutné situáciu ľudí v regióne reflektovať. Do svetových médií prenikali správy o prenasledovaní kresťanov, ktorí sa kvôli svojmu vierovyznaniu ocitli v ohrození. Ako v medzinárodnom prostredí, tak aj na Slovensku sa mnohí začali zamýšľať, ako ľuďom v regióne pomôcť. Slovenská katolícka charita sa rozhodla reagovať.
Hoci bol prvý cieľ pomôcť prenasledovaným kresťanom, hlboké utrpenie jezídov nebolo možné prehliadať – náboženská minorita zažívala zo strany Islamského štátu genocídu. Charita v spolupráci s Konferenciou biskupov Slovenska a partnermi priamo v regióne podporila humanitárne projekty za viac ako 550-tisíc eur.
V samotnom Šerfadine zabezpečila naftu do ohrievačov počas zimných mesiacov, no predovšetkým obnovila dve studne zničené ISIS, ktoré aktuálne prinášajú pre viac ako 4500 presídlencov pitnú vodu.Okrem studní charita v roku 2017 podporila aj výstavbu domu pre rehoľné sestry a medzináboženský dialóg v meste Sulejmanija, kde pomáha aj s dostavaním pastoračného centra, škôlky a jasieľ pre miestnych kresťanov a utečencov, ktorých prijali. V neďalekom Kirkúku podporuje univerzitných študentov, pretože ak niečo zničená krajina potrebuje, je to práve vzdelaná generácia, ktorá dokáže priniesť mier.
Následky vojny nemožno odstrániť hneď. Pretrvávajú ešte dlhé roky. Utrpenie ľudí s nešťastným osudom však môžeme zmierniť. Viac informácií nájdete na stránke v sekcii Pomoc utečencom.