Tisíce svetiel svieti a predsa je tma

pridal: wp-dev | dátum: 27. decembra 2011 | kategória: Aktuality

foto: Michal Fulier

„Obete obetí, tma studená a nemá.

Kedy tu rozsvieti svetielko z Betlehema?

Kde bolo?

Kdeže je?

Snehové záveje,

dvetisíc rokov staré.

A čakajúce tváre

a šelest tichých vločiek …“

Milan Rúfus

Dva mesiace dozadu. Tisíce svetiel okolo nás. Znamenia, ktoré signalizujú, že sú tu Vianoce. O dva mesiace. Kto by si to nevšimol? Naučili sme sa. Že darčeky nemusíme kupovať na poslednú chvíľu, veď zľavy na ne sú o hodnú chvíľu vopred. I tak sa v posledný deň motáme medzi regálmi a hľadáme to pravé pre našich blízkych. Z rádia znejú rolničky 24 hodín denne. Tie isté koledy, tie isté rozprávky i filmy. Ale tak to má byť. Veď sú Vianoce. Rodina konečne spolu – po tom, čo preplnené vlaky a autá utíchnu. O čom to všetko je?

Povedala som, neteším sa na Vianoce. Prvýkrát, čo mi niečo také vyšlo z úst. Na to človek odpovedal: „Prečo nie?“ No lebo. Človek pokračoval: „Ja každý rok po štedrej večeri idem k jasličkám. Sedím tam a premýšľam. Premýšľam nad tým, ako prišiel na svet. Pozerám na Neho a na kravy a oslov vedľa Neho. Rozmýšľam, ako sa mu prišli pokloniť traja králi. Ako s Ním Mária a Jozef utekali do Egypta. Premýšľam…“

Na Haiti našich spolupracovníkov z charity privítali miestni slovami: Vitajte v pekle! To mysleli vážne? Peklo na zemi… Majú oni vôbec Vianoce? Tisíce ľudí aj dva roky po zemetrasení prebýva v stanových táboroch. Premýšľať nad…hmmm…

My môžeme. „A čakajúce tváre

a šelest tichých vločiek …“ (M.R.)

Ivana Pástorová