Poučky a definície cudzích slov mnohé veci vysvetľujú, no my sme sa išli pozrieť priamo ku koreňu veci. Ako sa pojem safeguarding aplikuje do každodenného života, čo to vlastne znamená a aké situácie sa s týmto pojmom spájajú? Pozreli sme sa tiež na to, ako tento pojem hýbe aj Slovenskou katolíckou charitou.
„Na školeniach počujem aj slová vďačnosti ,“ hovorí koordinátorka safeguardingu Nelya Kachur po tom, ako vysvetlí samotnú definíciu safeguardingu. Aby zároveň doplnila, prečo práve vďačnosť, alebo presne povedané – Ďakujemo, vzápätí vysvetľuje: „Školenia safeguardingu vediem v slovenčine aj v ukrajinčine. Práve na tých ukrajinských školeniach prichádzam do kontaktu s odídenkyňami, ktoré sa po čase stali pracovníčkami centier, dobrovoľníčkami. Počúvam ich problémy, ich príbehy. Zároveň vidím aj vďačnosť, že sa o tom rozprávame. Niektoré ženy na školeniach v ukrajinčine naberú druhý dych, pretože sa v rodnej reči porozprávame a veru, mnohokrát si aj poplačú. Sú to slzy smútku, ale aj radosti a nádeje. Preto si myslím, že školenia v ukrajinčine majú iný charakter,“ opisuje školenia safeguardingu Nelya Kachur, ktorá má slovensko-ukrajinské korene. Safeguarding, to je v krátkosti, zabezpečenie ochrany pre zraniteľné skupiny ľudí, akými sú deti a takisto zraniteľnou skupinou sú odídenci, ktorí prišli z Ukrajiny.
Najskôr nič, potom sa rozjasní
Samotnými školeniami pritom prešli už všetci zamestnanci centier podpory, v ktorých sa starajú o začleňovanie odídencov do života na Slovensku. V rámci prvého projektu pomoci pre odídencov pod názvom Emergency appeal zaškolili približne 150 charitných zamestnancov počas 15-tich školení.
„Vysvetľujem, čo všetko safeguarding zahŕňa a ľudia, ktorých školím mi dávajú spätnú väzbu. Hoci predtým tvrdia, že nevedia o čo ide, na konci školenia zistia, že o tom vedia v podstate veľa. Mnohé veci do tejto oblasti totiž spadajú, avšak nikto si to s týmto pojmom nespojí,“ vysvetľuje Nelya Kachur s tým, že po zaškolení všetkých ľudí riešili otázku spätnej väzby o téme safeguarding.
Ťažké témy
Koordinátorka safeguardingu Slovenskej katolíckej charity háji nielen práva príjemcov pomoci, ale i svojich kolegov. „Keď načrieme do hĺbky tohto pojmu ide o to, ako beriem kolegu, ako sa k nemu správam. Či s úctou, či ho beriem ako rovnocenného partnera,“ vysvetľuje na príklade, čo vlastne safeguarding zahŕňa.
„V rámci safeguardingu riešime témy nielen fyzického, ale aj psychického a emocionálneho zneužívania, detskú prácu, obchodovanie s ľuďmi, obťažovanie, či šikanovanie. To sú témy, ktoré sú pre odídencov veľmi citlivé a chúlostivé,“ ozrejmuje. Podľa jej slov, keďže zastrešujú aj tému práv ľudí a obchodovania s nimi, už prepájajú safeguarding aj s ochranou ľudí. „Na začiatku vojny to bolo na hraniciach veľmi živelné a nekontrolovateľné. Ľudia nevedeli kam idú, nasadli do autobusov, do auta, a niekam ich zobrali. Otázka obchodovania s ľuďmi bola veľmi dôležitá,“ hovorí ďalej Nelya Kachur.
Podnet, sťažnosť i poďakovanie
Ak by si príjemcovia pomoci, alebo kolegovia všimli, že nejaké správanie voči nim nie je správne, mali by to nahlásiť. „Neznamená to však, že bude nasledovať okamžité prepustenie iného kolegu z práce, najskôr to budeme riešiť rozhovorom, disciplinárnymi opatreniami,“ ozrejmuje. Aký je teda postup nahlásenia prípadu safeguardingu? „Každý kto by mal nejaký podnet, mal by sa obrátiť na nás pomocou kanálov na to určených. My budeme potom tieto veci riešiť prostredníctvom zriadenej komisie. Tie podnety sú dôverné. Nik sa preto nemusí báť, že sa tieto veci rozšíria ďalej,“ ubezpečuje Nelya Kachur a jedným dychom dodáva, že safeguarding je aj o spätnej väzbe. Či je to podnet, sťažnosť, alebo aj poďakovanie za prácu. Takúto spätnú väzbu môžu odídenci zanechať prostredníctvom rozhovoru tvárou v tvár s pracovníkom centra podpory, mailom feedback@charita.sk a v centrách budú rozmiestnené aj uzamykateľné boxy určené na spätnú väzbu. Taktiež budeme pravidelne uskutočňovať prieskumy, rozhovory s príjemcami pomoci o spokojnosti s projektom.
Odbúranie stresu
Okrem školení rieši tiež spätnú väzbu, dotazník spokojnosti i telefonáty od nespokojných ľudí. „Častokrát už z hlasu vycítim, keď je niekto rozčúlený, mnohokrát i zvyšuje hlas. Keď sa však porozprávame, tak vyjde najavo, že to nie sú otázky safeguardingu, a stačí iba to, že sa ten človek vyrozpráva a hodinu je už všetko v poriadku. Aj pre mňa samu je to vyčerpávajúce, niekedy to ťažko prijímam. Preto som si našla niečo, čo mi pomáha odbúrať stres. Odkedy začala vojna, začala som športovať, beh mi veľmi pomáha, mám potom sviežu myseľ,“ hovorí Nelya Kachur.
Ako ďalej doplní, v samotnom safeguardingu ide o témy, ktoré sú citlivé a chúlostivé. „Pochopila som že to je veľmi dôležitá, ale tiež ťažká téma. Vnútorne som zápasila s tým, či to dokážem a mala som aj strach,“ priznáva napokon s tým, je našou povinnosťou chrániť dôstojnosť všetkých ľudí – najmä detí a zraniteľných dospelých, aby mali právo žiť život bez zneužívania a ubližovania. „V Slovenskej katolíckej charite tak vytvárame priestor, kde sa môžu naši príjemcovia pomoci cítiť v bezpečí,“ uzatvára.