20. júna 2021, Bratislava – V deň, keď si pripomíname 20. výročie Svetového dňa utečencov a 70. výročie Dohovoru o utečencoch z roku 1951, Slovenská katolícka charita (SKCH) vyzýva tvorcov politík a bežných ľudí, aby chránili právo na azyl a dôstojnosť ľudí na úteku a aby vyjadrili lásku a prijatie namiesto nenávisti voči ľuďom vysídleným proti svojej vôli.
Dohovor o právnom postavení utečencov vznikol v roku 1951 ako dôsledok druhej svetovej vojny, počas ktorej milióny utečencov hľadalo útočisko mimo Európy. Tento dohovor sa vytvoril v prvom rade ako garancia ochrany pre milióny európskych utečencov a vnútorne vysídlených osôb, avšak neskôr nadobudol celosvetovú účinnosť vďaka Protokolu z roku 1967. Európske krajiny vrátane Slovenska však v súčasnosti čoraz viac bránia prístupu na svoje územia, a to aj za cenu použitia násilia vo vonkajších štátoch na schengenskej hranici. Každý deň pri pokuse dostať sa do Európy zomiera množstvo ľudí, medzi nimi aj novorodenci a deti, za relatívnej ľahostajnosti Európy, ktorá deklaruje dodržiavanie ľudských práv ako najvyššiu hodnotu.
V roku 2021 sa vo vodách Stredozemného mora utopilo viac ako 800 ľudí a viac ako 10 000 osôb bolo zadržaných a vrátených do Líbye.
Nový diel podcastu Charita pomáha: „Tri týždne na záchrannej lodi v Stredozemnom mori“ už tento víkend pri príležitosti Svetového dňa utečencov (20.6.) priblíži nesmierne utrpenie, ktoré ich v Líbyi čaká a pred ktorým utekajú na more, dúfajúc, že nájdu porozumenie a ochranu na opačnom pobreží Stredozemného mora.
Nezávislá novinárka Sára Činčurová, ktorá strávila mesiac na záchrannej lodi Sea Eye 4, hovorí v podcaste o ľuďom, ktorí riskujú svoje životy a životy svojich detí vrátane tých nenarodených, aby sa z líbyjského pobrežia a detenčných centier, kde sú bežné znásilnenia, bitky a ponižovanie, dostali do bezpečia v Európe.
Aj napriek rozsiahlym dôkazom o dramatickej situácii migrantov v Líbyi európske krajiny s Líbyou naďalej spolupracujú, aby zabránili príchodu ľudí do Európy, hoci to znamená ich zadržiavanie v krajine, kde dochádza k hrubému porušovaniu ľudských práv.
Podcast je dostupný v slovenskej aj v anglickej verzii. Vypočujte si svedectvo o záchrane ľudí zo Stredozemného mora:
Apelujeme na globálnu solidaritu
V rozvinutých krajinách sa nachádza len 15% všetkých utečencov. Tieto štáty majú schopnosť byť viac ústretové a nemali by sa snažiť prenášať svoju azylovú zodpovednosť na tretie krajiny.
UNHCR identifikoval 1,4 milióna utečencov ako obzvlášť zraniteľných, vyžadujúcich presídlenie – deti, starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím. Avšak v roku 2020 bolo presídlených iba 22 800 utečencov. Ako správne zdôrazňuje pápež František, globalizácia ľahostajnosti musí prestať a európske krajiny musia rešpektovať práva a dôstojnosť ľudí v pohybe. On sám vzal už v roku 2016 sýrskych utečencov na svojom lietadle smerujúcom z Grécka do Vatikánu a ukázal tak všetkým kresťanom príklad pri vítaní utečencov.
Uganda prijala už viac ako milión utečencov napriek tomu, že patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta, tým pádom hostí tretie najväčšie množstvo utečencov vo svete. Slovenská katolícka charita pomáha s výučbou mladých utečencov v utečeneckom tábore Pagirinya v Ugande a i takým spôsobom odovzdáva Kristovo posolstvo lásky aj v zahraničí.
Prijímanie utečencov na Slovensku
Slovensko, ktoré je súčasťou európskeho priestoru, potrebuje v nasledujúcich rokoch zintenzívniť presídľovanie a ďalšie spôsoby prijímania vrátane vytvárania humanitárnych koridorov. Musíme si uvedomiť, že migrácia môže pozitívne prispieť k sociálno-ekonomickému rozvoju Európy, demografickým záujmom a obohatiť naše spoločenstvá.
Počas tohtoročného Svetového dňa utečencov Slovenská katolícka charita vyzýva všetkých ľudí dobrej vôle, aby prehodnotili svoju ľahostajnosť voči ľuďom na úteku. Pozýva nás uplatňovať prístup zameraný na človeka a univerzálne kresťanské hodnoty, na ktorých je naša spoločnosť postavená. V tejto súvislosti opätovne zdôrazňujeme potrebu chrániť, podporovať, prijímať a integrovať ľudí v pohybe.
Autor: Irina Adamova, Sekcia medzinárodnej spolupráce
Titulná fotografia: Guillaume Duez