Vrátiť ľudí závislých od alkoholu, drog, alebo rôznych iných závislostí ako hranie hazardných hier, sa snažia v Centre pre deti a rodiny pod hlavičkou Gréckokatolíckej charity v Prešove. Aj v tomto zariadení pokračovala naša cesta po charitných zariadeniach na Slovensku.
Návšteva charitných zariadení je pokračovaním cesty, o ktorej sme písali TU.
V Centre pre deti a rodiny v Prešove sa dozvedáme sa o tom, aké dobré sú mantinely, stanovenie hraníc a režim dňa. O šiestej ráno majú klienti tohto zariadenia budíček. Pracujú v servise, auto umyvárni, či v kuchyni. Ich pobyt pozostáva z päť fáz, pričom v prvá je najprísnejšia. Každá ďalšia má viac voľnosti, ale aj viac zodpovednosti za skupinu.
Presúvame sa do Nízkoprahového denného centra a tiež do Sociálneho centra v Prešove. „S vierou prijať a sprevádzať človeka, ktorému spoločne a trpezlivo pomôžeme k dôstojnému životu v slobode,“ čítame hneď pri vstupe do areálu. Hneď na začiatku nám ukazujú pretriedené šatstvo, ktoré slúži ľuďom v núdzi. Mnohé z priestorov, ktorými prechádzame sú postavené z kontajnerov, pričom vnútri to vyzerá útulne a nebáli by sme sa tam zostať ani na noc. Prechádzame jedálňou, v ktorej už sedia nejakí ľudia. Niektorí robia kozubové podpaľače z odpadového materiálu. Aj týmto spôsobom si cvičia svoje pracovné zručnosti. Napokon v centre podpory hovoríme aj o problematike odídencov na Slovensku.
O ťažko choré deti sa starajú v Dome Caritas sv. Jozefa. Hneď pri vstupe nás zaujal nápis Deti môjho srdca. A vzápätí už začíname chápať prečo. Víta nás malá Terezka a Števka, ktoré sa nás už nevedeli dočkať. Neskôr sa dozvedáme, že pod heslom „Deti môjho srdca“ fungujú aj na sociálnych sieťach a vďaka darcom dnes nemusia kupovať napríklad drogériu. Na prevádzku zariadenia financie od štátu nestačia. Zabezpečiť všetko potrebné pre zdravé a choré dieťa je veľký rozdiel. Väčšina rodičov sa o deti v zariadení nezaujíma. Pritom základom je ošetrovateľská starostlivosť a návšteva lekárov. Návšteva špecialistov v Košíciach, Rožňave či Prešove nie sú tu ničím výnimočným. Ide pritom o jediné neštátne zariadenie svojho typu na Slovensku a v jeho fungovaní výrazne pomáhajú sponzori a ľudia s dobrým srdcom.
Po ceste sa ešte zastavíme v Žakovciach v Inštitúte Krista Veľkňaza. Toto zariadenie vytrhlo mnohých z pazúrov ulice a hladu. Sú to ľudia, ktorým chýbalo zázemie a nevedeli sa nijako zaradiť do bežného života. Dozvedáme sa, že tu našli nielen strechu nad hlavou, ale aj prácu. Majú tu totiž svoje vlastné hospodárstvo, dielňu, pekáreň, chovajú hospodárske zvieratá, vyrábajú syry a majú aj pole, kde pestujú zemiaky a obilie.
Hospic sv. Alžbety v Ľubici je postavený tak, že nemá tmavý kút. Aj to je pre ľudí, ktorý sa ocitli na sklonku svojho života veľmi dôležité. Kaplnku navrhli tak, aby sa na bohoslužbách mohli zúčastniť úplne všetci, aj ležiaci pacienti. Pri počte 24 lôžok zastrešujú hospicovú starostlivosť nielen pre oblasť Spiša, ale aj celej Oravy a Liptova. Ďalší najbližší hospic sa nachádza v Banskej Bystrici. Táto sieť v súčasnosti nie je dostačujúca.
Muzikoterapiu v praxi nám ukázali v Dome Charitas sv. Kataríny Labouré v Spišskej Novej Vsi. Hneď po príchode nás privítali piesňou „Tam okolo Levoči, tam še voda točí…“ Denný stacionár využívajú nielen seniori, ale aj zdravotne postihnutí. Nielen muzikoterapiu, ale aj pamäťové cvičenia, spoločenské hry či precvičovanie motoriky, ale i ručné práce je len časť aktivít, ktoré zamestnávajú srdcia klientom v Spišskej Novej Vsi. V rámci Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti poskytujú sestry starostlivosť o pacientov v domácom prostredí.