Slovenská katolícka charita chráni práva zraniteľných | Slovenská katolícka charita


Slovenská katolícka charita chráni práva zraniteľných

pridal: Monika Domeniková | dátum: 12. januára 2024 | kategória: Aktuality

Zabezpečenie práv zraniteľných ľudí, ochrana ich dôstojnosti, vytváranie bezpečného prostredia vo vnútri organizácie i navonok, školenia a spätná väzba. To všetko zahŕňa pojem safeguarding, ktorý od začiatku vypuknutia konfliktu na Ukrajine zaviedla Slovenská katolícka charita v centrách podpory po celom Slovensku. Tie fungujú v rámci projektu Emergency appeal a pomáhajú odídencom a ľuďom v ťažkých životných situáciách.

V rámci safeguardingu, ktorý zaviedla Slovenská katolícka charita do praxe, riešia citlivé prípady a podnety. Môže pritom ísť o formu zneužívania vykorisťovania, detskej práce, obťažovania, zneužívania, či šikanovania v akejkoľvek podobe. O tom, čo všetko samotný pojem zahŕňa, sme písali TU. Kedysi neznámy pojem safeguarding naberá v rámci charity už reálne kontúry a chráni zraniteľných.

„Na začiatku išlo o vysvetlenie toho, čo samotný pojem safeguarding zahŕňa v našich centrách podpory. Riešili sme otázku toho, ako postupovať, keď sa k nám takýto podnet safeguardingu dostane. Preto sme vytvorili dokument, ktorý túto otázku rieši. A dnes už máme na stole samotnú spätnú väzbu od našich príjemcov pomoci,“ hovorí národná koordinátorka safeguardingu Slovenskej katolíckej charity, Nelya Kachur.

Ako vyjadriť názor, či pripomienku?

Ešte predtým však u klientov zisťovali, akým spôsobom by v prípade citlivých prípadov podali podnet. Na základe dotazníkového prieskumu potom uviedli do praxe tri spôsoby spätnej väzby. Ide o osobný kontakt, mail feedback@charita.sk a schránky v centrách podpory. Pri uvažovaní o spätnej väzbe pre ľudí v dôchodkovom veku vyšli ako najprínosnejšie schránky v centrách podpory, pri ktorých je zachovaná anonymita. „Pre mladších bude zas komfortnejšie napísať mail. Z našich skúseností je veľmi dôležitý aj osobný kontakt. Niekedy totiž potrebujú odídenci získať nejakú informáciu, alebo vyhľadať psychologickú pomoc,“  vysvetľuje dôležitosť osobného kontaktu Nelya Kachur.

Aby sa to nestalo

Citlivé podnety safeguardingu nie sú jedinými reakciami v rámci centier podpory. Zaznamenávajú tiež programové podnety. „Ide napríklad o informácie o službách, ktoré v projekte poskytujeme, alebo keď sa ľudia informujú dokedy môžu získať pomoc a zaraďujeme tu aj rôzne názory, pripomienky, alebo aj spokojnosť a nespokojnosť v rámci projektu,“ ozrejmuje ďalej.  Okrem mailovej schránky feedback@charita.sk určenej na prípady safeguardingu, existuje aj pomoc@charita.sk, kde charita odpovedá na rôzne otázky a informácie.

Podľa slov národnej koordinátorky safeguardingu je takáto spätná väzba hlasom národa, aby ďalej vedeli rozvíjať svoju pomoc. „Týchto pripomienok je momentálne viac ako tých citlivých, pretože v tomto prípade pracujeme s každodennými otázkami a problémami pomoci. Chceme však, aby sa ľudia u nás cítili v bezpečí,“ dodáva s tým, že robili školenia v rámci Slovenskej katolíckej charity a vyškolili tiež všetky diecézne, arcidiecézne a eparchiálne charity naprieč Slovenskom. „Takže safeguarding je nielen o tom, že prichádzajú podnety, ale že robíme všetko preto, aby sa tieto prípady nestali,“ dopĺňa Nelya Kachur.  Preto hodnotí pozitívne, že sa o safeguardingu dozvedeli v rámci školení aj ostatní zamestnanci charity.

Ako to funguje v praxi?

V rámci charít po Slovensku fungujú koordinátori, ktorí môžu tieto podnety prijímať. Podať ich môžu nielen príjemcovia pomoci, teda odídenci, alebo ľudia v núdzi na Slovensku, ale takisto aj pracovníci charity. „Ak je ide o citlivý podnet, nasmerujú ho na mňa a ja ho ďalej posúvam komisii, ktorá je veľmi dôležitým prvkom v projekte,“ vysvetľuje postup.

Pred rokom to bol len sen

Smernice o ochrane detí a zraniteľných dospelých Slovenská katolícka charita prijala ešte pred vypuknutím konfliktu na Ukrajine. Samotný safeguarding sa s podporou Catholic Relief Services (CRS) a Caritas Internationalis začal realizovať po eskalácii konfliktu a príchode ukrajinských odídencov na Slovensko. „Vtedy sme sa dostali do kontaktu s ľuďmi, ktorí prichádzali z vojnových oblastí. Išlo o zraniteľné skupiny ako napríklad matky s deťmi. Tým, že začala vojna sme sa touto ochranou ľudí začali intenzívnejšie zaoberať,“ vracia sa do minulosti Nelya Kachur.

„Pre mňa ako koordinátora safeguardingu, to bol pred rokom len sen. No zverila som sa do Božích rúk a povedala som, že som len nástrojom a Ty to Pane sprav. Dnes máme za sebou dielo, ktoré má budúcnosť,“ uzavrela.