Svetlom na konci tunela je očkovanie | Slovenská katolícka charita


Svetlom na konci tunela je očkovanie

pridal: charita | dátum: 7. mája 2021 | kategória: Rozhovory

Očakávali sme únavu a možno aj frustráciu z náročných pracovných dní, no prekvapil nás jeho optimizmus a nádej, že pandémia sa jedného dňa skončí – aj vďaka masívnemu očkovaniu. Prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov František Majerský je jedným z tisícok obetavých záchranárov, ktorí aj počas tohto obdobia nasadzujú vlastné životy za nás všetkých. Napriek tomu on sám vníma hrdinov inde, a to aj medzi zamestnancami našich domovov.

Máme za sebou rok pandémie. Ako vnímajú súčasné dni zdravotníci v záchrannej službe?

Každý deň bojujeme s covid vírusom a vidíme následky, ktoré spôsobujú pacientom. No najviac sme frustrovaní z toho, čo vidíme vonku. Je lockdown a ľudia sa stretávajú, akoby pandémia nebola A potom nakazia ľudí, ktorí sa chránia a dávajú si pozor. Na jednej strane hovoríme, aké to má zdravotníctvo ťažké, na druhej strane mu nepomáhame. Smutné je, že keď sa človek, ktorý si myslí, že vírus a pandémia neexistujú, nakazí, má horší priebeh a, samozrejme, chce aj záchranku, aj zdravotnú starostlivosť. Kapacity záchrannej zdravotnej služby, zdravotníkov aj lôžok sú však obmedzené. Stáva sa už na dennej báze, že sa nedostaneme na miesto včas. Ľudia preto umierajú aj na ochorenia, ako sú napríklad infarkty a cievne mozgové príhody. Situácia má vplyv aj na iné akútne ochorenia a to si veľa ľudí neuvedomuje.

Mávame 10 až 12 výjazdov za deň. Sme v obleku, unavení a doma si takisto neoddýchneme, lebo máme svoje rodiny. Jediné svetlo na konci tunela vidím v očkovaní. Takto nemôžeme žiť dlhodobo. Ľudia prichádzajú o prácu, o živobytie. Som naozaj rád, že sa nám podarilo dostať na slovenský trh vakcínu a verím, že sa nám podarí jej množstvo navýšiť. Aj zo svojho okolia viem, že hoci poniektorí boli na začiatku skeptickí, teraz sa už veľa ľudí chce dať zaočkovať.

Ľudia sú často z ochorenia vo veľkom strese a hneď volajú sanitku. Čo by si poradil starším ľuďom, ku ktorým chodia napríklad aj naše sestry domácej ošetrovateľskej služby (ADOS), ale aj rodinám so seniormi? Čo robiť, keď sa nakazia?

“Mávame 10 až 12 výjazdov za deň. Sme v obleku, unavení a doma si takisto neoddýchneme, lebo máme svoje rodiny. Jediné svetlo na konci tunela vidím v očkovaní.” 

Je veľmi dôležité povedať jednu vec. Nie každý, hoci je v staršom veku, má ťažký priebeh a nie každý skončí v nemocnici. Situácia je však tak napätá, že keď sa človek dozvie, že je pozitívny, hneď si myslí, že to bude zle. Ľudí je potrebné upokojiť. Na druhej strane, počiatočné príznaky, ako sú teploty, kašeľ, treba určite konzultovať s obvodným lekárom, lebo ambulancie záchraniek zdravotnej služby sa zahlcujú aj tým, že niektorí volajú až v neskorej fáze. Na začiatok stačí, keď im lekár predpíše lieky na teplotu, na kašeľ, alebo ak majú zápal pľúc, predpíše im antibiotiká a ochorenie dokážu prekonať aj doma či v zariadeniach. Samozrejme, ak sa o nich niekto stará. Problém medzi starými ľuďmi je, že sa dokážu veľmi rýchlo dehydrovať, ak sú doma sami. Nepijú tekutiny, neprijímajú stravu a telo im zoslabne. Za 3 – 4 dni majú ťažký priebeh. Skláňam klobúk pred všetkými sestrami a opatrovateľkami, ktoré sa o nich starajú. Viem, že majú týždňové služby v domovoch pre seniorov, pracujú v ochranných oblekoch a týždeň nemôžu ísť domov. Je to neuveriteľne obetavé. Táto krajina by si ich mala vážiť.

V týchto dňoch aj v našich zariadeniach prebieha očkovanie klientov a zamestnancov. Aj medzi nimi sa však nájdu takí, ktorí váhajú, či už kvôli hoaxom, alebo sa boja nežiaducich účinkov. Prečo sa nechať zaočkovať?

“Skláňam klobúk pred všetkými sestrami a opatrovateľkami, ktoré sa o nich starajú. Viem, že majú týždňové služby v domovoch pre seniorov, pracujú v ochranných oblekoch a týždeň nemôžu ísť domov. Je to neuveriteľne obetavé. Táto krajina by si ich mala vážiť.”

Treba sa riadiť odborníkmi, nie tým, čo niekto napísal na Facebook. Ľudia to zdieľajú, lebo je to protiprúdové, ale nie je to správne. Pozrite si autora článku, vyhľadajte cez Google, aké články vydal, aká je jeho profesia. Ak niekto niečo publikuje, mal by mať informácie podložené relevantnými dôkazmi.

Vakcína nás chráni pred covidom, zabraňuje tomu, aby sme mali ťažký priebeh, aj keby sme sa nakazili. Sú, samozrejme, reakcie na vakcínu, veď samotní rodičia si iste pamätajú, že keď ich deti dostali vakcínu, mali teploty. Toho sa netreba báť. Ako pri každom lieku, aj pri vakcíne môže nastať alergická reakcia. Nežiadúcich účinkov je však veľmi málo. Očkovaní sme všetci od svojho narodenia a sme tu. Vždy je potrebné pozrieť si benefity a vakcína je jediná záchrana, aby sme nezomreli.

Naši seniori už mesiace nevideli svoje rodiny a priateľov, pretože návštevy sú zakázané. Myslíš si, že vieme reálne uvažovať o uvoľneniach aspoň v lete?

Viem, čo ľudia dnes zažívajú. Mal som príbuzného v domove dôchodcov, boli sme v pravidelnom kontakte, volali sme spolu aspoň cez telefón, lebo inak sa nedalo. Nakoniec zomrel na covid. Ľudia v domovoch sa naozaj trápia. Sú zatvorení v byte, nemôžu sa stretnúť s rodinou, niektorí sa nemôžu ísť ani prejsť. Vďaka Bohu za technické vymoženosti, že ich môžeme aspoň vidieť. Ťažké je to pre každého. Nemôžeme ich objať, postískať, lebo ich chceme chrániť. Treba vydržať. Keď bude populácia aspoň na 60 percent zaočkovaná, myslím si, že opatrenia sa budú uvoľňovať.

Je niečo, čo by si chcel odkázať pracovníkom zariadení domovov sociálnych služieb – medzi nimi aj zamestnancom charity, prípadne klientom zariadení?

Verím, že po pandémii sa budeme inak pozerať aj na týchto pracovníkov a inak ich ohodnotíme aj finančne, aby to nebolo len také Pán Boh zaplať. Za to, čo robia, sú pre mňa hrdinami týchto dní. Klientom prajem veľa zdravia, aby vydržali. Nič iné, len zdravie a vydržať.

Foto: archív František Majerský
Rozhovor bol realizovaný 25.2.2021 a publikovaný v časopise Charita 1/2021.

František Majerský je záchranárom, ktorý má za sebou roky práce v zdravotníctve a nespočetné množstvo výjazdov v sanitke. Okrem toho pomáha na verejnosti šíriť osvetu o prvej pomoci rôznymi spôsobmi. Aktuálne pôsobí ako prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov a je tiež mestským poslancom v meste Poprad.

Autor: Alžbeta Šutková, Spišská katolícka charita
Ilustračné foto: Mat Napo/Unsplash