Haiti
HAITSKÁ REPUBLIKA

Republika Haiti leží na ostrove Haiti, ktorý je druhým najväčším ostrovom súostrovia Veľké Antily v Karibskom mori. Nachádza sa 77 km juhovýchodne od Kuby. Haitská republika zaberá približne tretinu ostrova na západnej časti, zvyšok patrí Dominikánskej republike. Pobrežie, dlhé 1530 km, ohraničuje túto hornatú republiku od Atlantického oceánu na severe a Karibského mora na juhu. Je to krajina horských masívov, pobrežných nížin a riečnych údolí. Najdôležitejšou časťou je údolie Plaine de l´Artibonite, napájané najdlhšou riekou, Riviere ô´Artibonite.
Haiti je tropická krajina s priemernou teplotou pri mori 25 – 30°C a 15 – 20°C v horách. Striedajú sa tu obdobia dažďa (november – marec na severe krajiny, máj – október na juhu) a sucha (december – marec/júl). Veľkým problémom je masívne klčovanie stromov – od roku 1925 bolo vyrúbaných až 98% pôvodných lesov, čo spolu s inými faktormi viedlo k dezertifikácii územia, ako aj k častým záplavám.
V súčasnosti je Haiti najchudobnejšou americkou krajinou. Väčšina obyvateľov žije v extrémnej chudobe, sú negramotní a tí, ktorí dosiahli vzdelanie, väčšinou emigrujú do USA. Obrovská chudoba núti deti pracovať, často bezplatne. Veľká časť zamestnaných Haiťaov pracuje v poľnohospodárstve. Najvýznamnejším vývozným artiklom je mango a káva.
HISTÓRIA:
Historici kladú prvé stopy osídlenia ostrova približne do roku 2000 pr. Kr. Pôvodnými obyvateľmi súostrovia Veľké Antily boli Indiáni kmeňa Taino, tvoriaci odnož juhoamerických Arawakov. V roku 1492 pristál na Haiti španielsky moreplavec Columbus a začali sa písať dejiny súčasného Haiti. Od 16.st. bolo centrom záujmu Španielov, ťažiacich zlato. V 17.st. prišli osadníci z Franúczska, čím začali dlhoročné nepokoje, ktoré vyústili do vojny a neskoršieho rozdelenia územia na dve časti. V roku 1804, po úspešnej vzbure otrokov pod vedením Jeana-Jacquesa Dessalinesa (po ktorom má názov súčasná hymna), vzniklo Haiti ako prvá černošská republika. Nevydržala však dlho, Dessalines sa vyhlásil za diktátora a po krátkom panovaní bol zavraždený. Začalo sa obdobie občianskych vojen a striedania prezidentov a diktátorov. Súčasní prezidenti sú volení demokraticky, krajina je však stále nestabilná a rieši množstvo problémov.
NÁBOŽENSTVO:
Narozšírenejším náboženstvom na Haiti je kresťanstvo, ku ktorému sa hlási cca 95% obyvateľov, z čoho väčšina k rímsko-katolíkom. V krajine je stále časťou obyvateľstva praktizované aj woodoo, ako synkretická forma tradícií a prvkov rôznych náboženstiev.
REHOLE PÔSOBIACE NA HAITI
M KONGREGÁCIA MALÝCH SESTIER SV.TERÉZIE OD JEŽIŠA(PSST)
Kongregácia malých sestier bola založená v meste Marbial 14.decembra 1948 otcom Farnese Louis-Charlesom, v spolupráci s tromi mladými dievčatami. Jedna z nich, matka Camélie Lohier, vytrvala až do konca a stala sa spoluzakladateľkou kongregácie.
V roku 1955 prvý haitský biskup, Mons. Remy Augustin, poradil zakladateľovi preložiť provinciálny dom do Riviere Froide, neďaleko Port-au-Prince, kde sa nachádza dodnes.
Kongregácia sleduje dva hlavné ciele:
evanjelizáciu
sociálny rozvoj obyvateľov vidieka, najmä roľníkov
Ich misijným poslaním je poskytovanie klasického a poľnohospodárskeho vzdelávania, odborných kurzov, zaúčanie do vedenia domácnosti, poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pomoc chudobným deťom, chorým a starým osobám, organizovanie družstiev alebo iných foriem spolupráce v spoločnosti.
V súčasnosti má kongregácia 42 misijných komunít, rozdelených do 11 diecéz. Má tiež jednu misiu v Cartagene v Kolumbii. Tieto komunity spravujú 37 škôl, 2 nemocnice, 14 kliník, 1 azylový dom pre starých ľudí, 1 domov pre handicapované a opustené deti a 1 internát.
Otec Farnese Louis-Charles - zakladateľ Malých sestier sv. Terézie od Ježiša
Narodil sa v Croix-des-Bouquets 17.novembra 1905. V roku 1939 sa stal farárom v Marbiale, kde zostal až do roku 1955. Tam 14.decembra 1948 založil Kongregáciu malých sestier.
Následne v roku 1960 založil tiež mužskú rehoľu Malých bratov sv. Terézie v Riviere Froide.
Otec Farnese bol horlivý pre Krista a jeho veľkým záujmom od detstva bola záchrana Haiti.
Zomrel 22.júna 1988. Jeho pozostatky sú uložené v Riviere Froide.
KONGREGÁCIA MISIONÁROV OBLÁTOV PANNY MÁRIE NEPOŠKVRNENEJ (OMI)
Kongregácia misionárov oblátov bola založená 25.januára 1816 v Aix-en-Provence (Francúzsko) otcom Eugène de Mazenodom, ktorý sa stal neskôr biskupom v Marseille. 17. februára 1826 bola uznaná pápežom Léonom XII.
Sú prítomní na 5 kontinentoch. Misionársky apoštolát vykonávajú najmä v ťažkých znevýhodnených oblastiach. Pápež Pius XI ich preto nazýval : „Špecialisti ťažkých misií“. Vo svojich misijných pôsobiskách sú blízko pri ľuďoch, aby ich lepšie pochopili a pritiahli ku Kristovi - sú nositeľmi nádeje a odvahy pre skľúčených, ustarostených a chudobných.
Hlavným misijným poslaním oblátov je evanjelizovať chudobných.
Na Haiti pôsobia od roku 1943. Pracujú v 11 diecézach v krajine : Les Cayes, Port-au-Prince, Gonaïves, Port-de-Paix, Cap-Haïtien, Fort-Liberté. Apoštolát vykonávajú vo farnostiach, školách, klinikách, domovoch pre starých, sirotincoch a v ďalších aktivitách miestneho rozvoja.
Farnosťsv. Magdalény - Sibert bola založená v roku 1987.
Od začiatku je spravovaná otcami oblátmi, ktorí sa zapájajú do mnohých aktivít, aby priviedli obyvateľstvo tejto chudobnej oblasti k lepšej životnej úrovni. V Siberte majú školy a stanicu distribúcie pitnej vody pre obyvateľstvo. Výchova mladých má dôležité miesto v ich pastoračných stratégiách. Sú presvedčení, že dobrá výchova a vzdelanie sú najlepšou životnou nádejou pre všetkých, ktorí hľadajú lepšiu životnú úroveň, zvlášť pre deti a mladých.
Ku dňu 16.2.2012 sa v zbierke pre hladomor v Afrike vyzbieralo 190 115 EUR.
4008058424/7500 v ČSOB, v.s.178























